Ani zlá, ani svätá • 1. kapitola

Ahojte :) Dnes vám prinášam prvú kapitola z novej poviedky :) Dúfam, že sa vám bude páčiť. Dĺžku môžte vždy očakávať takúto, niekedy možno dlhšiu. Budem rada, ak zanecháte komentár, aby som vedela, čo treba vylepšiť :) Užívajte（✿ ͡◕ ᴗ◕)

---

Pamätám si, ako som sa v to ráno bála. Bola som doslova vystrašená. Vystrašená, že zmena školy by nezmenila absolútne nič... Vždy som bola tá "obyčajná". Len ďalšie dievča v pozadí. Nechápte ma zle, nechcela som byť stredobodom pozornosti, ani nič také, ale... chcela som sa proste cítiť ako človek. Tak som sa už dlho necítila...

...

Povzdychla som si. "Počkať, koľko je hodín?" Rýchlo som pozrela na mobil. 8:40. Nemôže byť tak neskoro! "Musím bežať, inak prídem neskoro!"

...

Rýchlo utekám chodbami v škole. Naozaj som tu stratená. Asi by som sa mala niekoho spýtať či by mi nevedeli pomôcť. Obzriem sa a vidím len dve dievčatá.

"Ahojte!.. Uhm, ja som tu nová.. viete mi povedať, kde-" ani som nestihla dokončiť vetu, pretože mi jedna z nich skočila do reči.

"Nie, nemôžme," odvrkla červenovláska, "poď Jun. Musíme ísť, lebo budeme Kurenai chýbať." A odíde.

Jun alebo ako sa volá, zostane chvíľu na mňa pozerať. Musím uznať, že som si na stotinu myslela, že sa ide ospravedlniť za kamarátku, ale nakoniec len prekrútila očami a nasledovala ju.

Skvelé. Proste skvelé.

Rozhodnem sa pokračovať v hľadaní, keď zabočím do ďalšej chodby. A vtedy sa to stalo. Viete, presne to, čo býva v tých filmoch? Že do niekoho narazíte a ten niekto je veľký fešák a vy neviete, čo povedať? Áno, presne ako v tých filmoch. Tiež mi to príde ako cringe, nie ste jediní.

Jeho výraz je ale naštvaný. "Čo to dopekla?!"

Ja len pozerám. Neviem, čo povedať. Samozrejme.

"Kto si?" pýta sa.

Ja si odkašlem. "Ja-ja sa ospravedlňujem, nedávala som pozor. Eh, ja som Sakura, som tu nová." Nervózne sa škrabem na ramene.

"Táto Sakura je trošku nervózna, tuším.. Nezdá sa ti, Neji?"

Neji, ten s tmavými a dlhými vlasmi sa len zasmeje. A ja neviem prečo, ale chcela by som sa momentálne prepadnúť pod zem. Aj keď nemám práve dôvod.

Iba sa rozbehnem a utekám preč. Z diaľky som len letmo začula povedať toho pekného chalana: "Trochu divná."

...

Ani neviem ako, ale po asi 20 minútach som na moju učebňu narazila. Čistou náhodou. Už som to vzdala a len tak sa prechádzala po škole a rozmýšľala. Zhlboka sa nadýchnem, mierne zaklopem a vkročím dnu. Namierim si to rovno k učiteľke.

Už otváram ústa, že sa idem ospravedlniť, ale v tom ma preruší: "Tu je!" Počká, kým ku nej prídem a potom spustí: "Mládež, rada by som vám predstavila našu novú študentku. Toto je Haruno Sakura." Mierne sa ku mne nakloní a povie mi: "Sakura, môžeš si sadnúť tam vedľa Hinaty." A ukáže na veľmi pekné a zlaté dievča s tmavo modrými vlasmi a ja ako k nej kráčam, tak sa modlím, aby bola aspoň ona zlatá. Dnes som už mala odporných ľudí až nad hlavu.

"Čauko, takže ty si tu nová?" Vrelo sa na mňa usmeje a mne odpadne kameň zo srdca.

"Bože! Konečne niekto normálny! Nemôžem tomu ani uveriť!" nechám sa trochu uniesť, ale Hinata to vezme s humorom a zasmeje sa.

"Čo sa stalo?"

"Snažila som sa nájsť túto učebňu, tak som sa spýtala dvoch báb. Prvá mi odmietla odpovedať a druhá ma len odignorovala a odišla... Potom som vrazila do pekného chalana a ten bol trochu naštvaný, asi..."

Hinata sa znovu zasmeje. "Nešika, hej?"

A ja sa smejem s ňou. Niečo na tom bude. "Možno trochu."

"Už teraz ťa mám rada. Chcela by si zájsť na obed po prednáške? Môžem ťa zoznámiť s mojimi najlepšími kamoškami."

"Samozrejme, bola by som veľmi rada!" Poviem možno až trochu viac nadšene, než by som chcela, ale momentálne som proste rada, že sa s niekým rozprávam.

"Hinata a Sakura, prosím, počúvajte! Nechcete byť po škole, však?" preruší nás učiteľka: "... myslela som si. Takže! Skupiny sú: Hinata a Sakura... Sasuke a Neji... Jun a Karin... Tenten a Temari... Kin a Sayua..."

Zmätene pozriem na Hinatu. "Predtým ako si prišla nás Kurenai išla rozdeliť do skupín na jednu prácu."

"Aha." Aspoň, že som s Hinatou.

...

"Práca musí byť dokončená do budúceho týždňa. Všetky potrebné informácie vám zašlem na mail."

V tom zazvoní.

"Takže, to je pre dnešok všetko. Môžete ísť."

Hinata je celá nadšená: "Konečne! Myslela som, že táto hodina nikdy neskončí!"

Ja si nemôžem pomôcť, ale musím sa Hinaty spýtať na toho chlapca, do ktorého som ráno vrazila. Všimla som si, že tu sedí tiež. "Hej... uuuh... Kto je ten chalan tamto?" Nenápadne jej dám najavo koho myslím, ale ona sa ani neobzrie.

"Uchiha Sasuke? Všimla som si, že si sa po celý čas na neho pozerala."

"Čo? Nie, nepozerala.." Nervózne sa zasmejem.

Hinata prekrúti očami. "Nabudúce to natočím." Ale nakoniec nahodí úsmev. "Poďme na obed! Som taká hladná! Tayuya a Ino už určite čakajú."

...

"Baby, toto je Sakura."

Krásna blondínka sa mi hneď prihovára: "Takže ty si tá nová, o ktorej všetci hovoria!" Povie s úsmevom. "Ja som Ino!" Podáva mi ruku a ja ju rada prijmem.

Tá druhá, oblečená celá v čiernom, ďalšia červenovláska nie je až tak plná entuziazmom, ale nie je ani nezdvorilá alebo hnusná. Len má asi takú pohodovú náladu. "Ja som Tayuya." Povie s prekríženými rukami. "Dám ti len jednu radu ako nováčikovi. Drž sa ďalej od Karin."

"Kto je Karin?" spýtam sa.

"Nepoznáš ju? No, dúfam, že ani nespoznáš."

Hinatin šťastný výraz sa v sekunde zmení na vážny. "Karin je... Karin má vlastnú partu a rada uráža ľudí.."

"Akú partu?" Naozaj som zmätená.

"Voláme ich MUB. Ako makeup boxy." Zasmeje sa Ino. "Je to skupina rozmaznaných dievčat, ktoré si myslia, že sú niečo viac ako druhí ľudia."

"Karin je z nich najhoršia," dodá Hinata. "Ignoruje skoro každého a zvykne robiť ľuďom zo života peklo. Samozrejme okrem jej parťačiek a sexi chlapov ako je Sasuke a Neji, napríklad."

Zamyslím sa. "Možno to bola Karin, čo mi dnes nechcela pomôcť."

"Veľmi pravdepodobne to bola ona. Nie je veľmi... priateľská." Povie Ino.

"Karin zničí všetko! Raz to tej s*ke oplatím!" Ozve sa naštvane Tayuya.

"Znieš ako čudák. Alebo psychopat." Pozrie Hinata na Tayuyu. Ale tá len na ňu žmurkne a zmení tému: "Už je neskoro. Už sa nestíhame najesť a mali by sme ísť do tried.. Čo máte?"

Hinata je znovu trochu vykoľajená. "Ja mám matiku. Gai nám zadal prácu minulý týždeň, ale nedokončila som ju."

"Ja mám tiež matiku," zamyslí sa Tayuya, "my sme mali nejakú zadanú prácu? Ugh, poďme"

Hinata prikývne: "Tak zatiaľ, baby! Vidíme sa neskôr!"

Zostávam tu len ja s Ino a tá ťuká do telefónu. Toto je celkom trápne.

"A čo máš ty, Ino?" snažím sa nadhodiť nejakú konverzáciu.

"Dejiny a ty, zlato?"

"Aj ja." Na jednej strane sa bojím či si budeme rozumieť, ale na druhej som rada, že tam nejdem sama a budem tam niekoho poznať.

"Super! Môžeme ísť spolu, ak chceš." Ponúkne sa mi a ja prikývnem. Ino je veľmi priateľská, tak moje obavy postupom odchádzajú.

....

S Ino sme prišli na hodinu trochu neskôr, ale Shizune nebola nahnevaná, pretože Ino zaklamala, že mi ukazovala školu a tak. Dokonca ju aj za to pochválila, haha.

Zvyšok hodiny bol v podstate nepodstatný. Shizune rozprávala samozrejme o dejinách, ale ja som tomu nevenovala pozornosť. Vždy som zvykla dávať pozor, ale teraz to bolo iné... Ino ma chcela viac spoznať. Väčšinu času, ale hovorila o móde a posledných trendoch. Ale mňa to moc nezaujímalo. Ino bola taká šťastná, keď o tom mohla rozprávať, že to spravilo šťastnú aj mňa. Naozaj som si užívala jej spoločnosť.

"Ďalšiu hodinu budeme venovať prehistórií," zachytila som Shizune. "Je to moja najobľúbenejšia téma." V tom zazvoní. "Dobre, choďte, malé vtáčiky!"

Ino a ja sa na seba pozrieme a obe vybuchneme od smiechu.

"Nazvala nás práve malými vtáčikmi?" spýtam sa Ino.

"Zvykneš si na to."

....

Môj prvý deň prešiel celkom rýchlo. Som veľmi vďačná za to, že ma Kurenai posadila vedľa Hinaty v ten deň. Pretože vďaka nej.. som spoznala nových kamarátov. Rozmýšľala som len nad tým, prečo Tayuya neznášala Karin tak strašne moc. Stalo sa medzi nimi niečo? Vyzeralo to ako veľmi citlivá záležitosť pre ňu. Avšak nemám poňatia prečo, ale nemohla som to dostať z hlavy...

....

Pred školou stretnem Hinatu.

"Čauko! Vyzerá to tak, že si prvý deň prežila bez ujmy!" žartuje.

"Ino a ja sme mali spolu vyučovanie. Inak by som bola celý deň sama."

"Som rada, že ty a Ino spolu vychádzate," Hinata sa vrelo usmeje. A ja jej úsmev opätujem.

Hinata mi dá ešte jej číslo s tým, aby som jej kedykoľvek zavolala, keď budem chcieť. Potom sa s ňou rozlúčim a vychádzam zo školy. V tom som ale uvidela... Sasukeho a Karin. Rozprávali sa na parkovisku. Prečo ten chalan vyzerá tak atraktívne?! Mala by som sa ešte na neho popýtať Hinaty alebo Ino.

Samozrejme, že moja zvedavá dušička si nemôže pomôcť a rozmýšľa nad tým, o čom sa len môžu zhovárať. Neberte si to zle. Zvyčajne nikdy nešpehujem a nepočúvam cudzie rozhovory. Ale teraz som proste musela vedieť, čo si títo dvaja rozprávajú. Chcela som sa o nich viac dozvedieť. V škole majú dôležité "postavenie" alebo ako to nazvať. Potrebovala som vedieť, ako veľmi sa mám vzdialiť, aby som sa zas a opäť nezatiahla do nejakých problémov a drámy. Hmm.. keď tu chvíľku ešte postojím, nikomu to neublíži.

"Hn, znie to ako zábava.." povie Sasuke.

"Som rada, že som ťa dokázala presvedčiť," Karin mu prejde prstami po kľúčnej kosti.

"Nikdy nepoviem nie malému rozptýleniu."

"Ja tiež nie, zlato. Uistím sa, že si oblečiem tangá." Uškrnie sa červenovláska.

Sasuke prekrúti očami. "Vieš, že takto sa tu so mnou nemôžeš baviť. Mám rád Tenten a ty to vieš."

"Máš ju rád? Čakala by som, že povieš, že ju miluješ." Karin pokrčí ramenami: "A vôbec?"

Sasuke vyzerá, že nevie, ako má zareagovať. Akoby mu došli slová. "S-samozrejme." Prekríži si ruky.

"Divné, nepríde mi to tak." Karin uštipačne podrypne.

"Táto konverzácia práve skončila. Maj sa, Karin." Sasuke je zrazu rázny.

"Ako myslíš." Karin prekrúti očami a mávne rukou: "Vidíme sa na mojej párty!" A odchádza.

Sasuke len tak stojí a pozerá do prázdna. Zhlboka sa nadýchne a vydýchne. V tom ma ale obleje mráz, pretože jeho pohľad skončí na mne. Sakra! Všimol si ma!

Povedala by som, že na mňa hodí naštvaný výraz, ale na moje prekvapenie sa uškrnie a žmurkne na mňa. Správaj sa normálne, Sakura.. správaj sa normálne. Vravím si, ako kráčam k nemu. Nervózne sa škrabem na ruke, neviem, čo povedať.

"Čo si tam robila?" spýta sa po chvíli.

Uh, nemôžem asi povedať, že som na neho čumela, však? "Som rada vonku. Užívam si to. Vyučovanie dnes nestálo za nič. Potrebovala som trochu čerstvého vzduchu." Je to dôveryhodné? Alebo ani nie?

"Chápem. Tiež často potrebujem ísť na vzduch, aby som sa upokojil." A znovu ma tento čiernovlások prekvapil. Buď mi na to skočil alebo jednoducho hrá so mnou. A niečo mi hovorí, že nie je zrovna neinteligentný. "Hlavne sú tu učitelia, ktorí... No, povedzme, že ma nemajú v láske. Priam ma nenávidia."

"A to si prečo myslíš?" spýtam sa prekvapene.

"Preto ako sa ku mne správajú. Po škole som skoro každý deň." Usmeje sa.

A ja znovu neviem, čo povedať. Ale tentokrát to je kvôli jeho úsmevu.

"Ale.. uuh.. počula som ako sa s Karin bavíš o nejakej párty?" snažím sa nadhodiť tému.

Sasuke sa zasmeje. "Karin je pravá párty šelma. Organizuje ich veľmi často."

"Je každý pozvaný?" spýtam sa veľmi nesebaisto. Už asi poznám odpoveď.

Sasuke sa na mňa chvíľu zapozerá, akoby znovu premýšľal. "Nie, nemyslím si. Pozýva len ľudí, ktorých ma rada."

"Takže teba.. má rada?" O bože, za toto by som si dala facku.

"Má ma rada ako kamaráta."

Neverím tomu, čo práve povedal, ak mám byť úprimná. Pretože som počula každé jedno slovo, čo mu Karin povedala a nevyzeralo to, že sú len kamaráti. Ale toto nie je moja vec. Takže na to zabudnem a ide sa ďalej.

"Chápem. No, asi budem musieť ísť. Čaká na mňa mama."

"Vidíme sa, Sakura."

To ako vyslovil moje meno spôsobilo, že mojim telom prešla elektrická vlna. Nikdy som nemala takýto pocit, keď som sa bavila s niekým iným. Sasuke bol... niekto iný. Niekto s veľkým počtom tajomstiev. Tajomstvá, ktoré by bolo lepšie, keby sa niektorí ľudia nikdy nedozvedeli...

"Ahoj."

...

Po malom pokece so Sasukem som sa rozhodla, že sa ešte chvíľu prejdem, predtým ako pôjdem domov. Najskôr som sa spýtala mamy a očakávala som, že povie nie, ale teraz povedala, že to je v pohode. Divné. Tak veľmi sa o mňa strachovala posledné mesiace, že som zabudla, aké je to mať trošku slobody. Bola som rada. Mám rada prechádzky. Pomáhajú mi vyčistiť si hlavu a myšlienky.

Po tom, ako som sa vrátila domov, som zistila, že mama tam nie je. Tak som sa zobrala do izby a prezliekla sa do pohodlného oblečenia. Vonku už bola tma. Neviem prečo, ale mala som dobrý pocit. Pocit nadšenia. Niečo také som už dlho nemala.

Hmm, mala by som zavolať Hinate.

Z tašky vytiahnem svoj mobil a vytočím jej číslo. Zdvihne to skoro hneď.

"Ahoj, Hin!" Pozdravím ju.

"Kto je to?" Ozve sa jej zmätený hlas.

"Sakura. Vieš? Tá nová?" Poviem so smiechom.

"Saky! Prepáč, úplne mi vypadlo, že som ti dala číslo, moja chyba" zasmeje sa tiež.

"Počula si, že Karin robí párty?"

Hinata si odfrkne. "Samozrejme. Robí ich až priveľmi často. Ja ale nie som pozvaná." Povie, akoby už dopredu vedela, čo sa jej chcem spýtať.

"Tak to je zlé! Ale nebuď sklamaná. Ani ja som nedostala pozvánku."

"Nebuď sklamaná," zasmeje sa Hinata. "Vieš ale prečo? Pretože jednoducho pôjdeme BEZ pozvania."

"Zbláznila si sa?" V mojom hlase je určite počuť miernu paniku.

"Dobrú noc, drahá." Povie znovu so smiechom a položí.

"Hinata? Hin????"

Nič.

Prosím, nie. Nechcem, aby sa znovu zopakovali zlé veci...

.......

Pôjdu Sakura a Hinata aj bez pozvania?

Sú Sasuke a Karin "len" kamaráti?

A prečo Tayuya tak moc nenávidí Karin?