Stratené dievča • 7. kapitola

Tak tu je ďalšia kapitola, pekne užívajte :) Taktiež Vám predstavujem novú postavu ;)

---

Znovu ma všetko rozbolelo. Museli ma poriadne udrieť a predpokladám, že ma omráčili, pretože si nepamätám, že by som zaspala. Tiež som nič nevidela. Cez oči som mala previazanú nejakú látku a na hlave dokonca ešte dané aj vrece alebo čo to bolo. Musím sa priznať, že som sa začala obávať počtu ľudí, ktorí by toto mohli mať na svedomí. Nohy som mala priviazané k stoličke a ruky spútané za chrbtom. Lano sa mi zarezávalo do kože, spôsobilo mi popáleniny pozdĺž mojich zápästí a členkov. Takže podľa všetkého som bola uväznená na pirátskej lodi a Sasuke nebol nikde blízko, možno ani len o tom netuší. Frustrovane som si vzdychla.

"Deje sa niečo?"

Od ľaku ma strhlo až tak, že som posunula stoličku, čo spôsobilo, že lano sa mi do kože zarezalo ešte viac. Ten, kto prehovoril, bol odo mňa dosť vzdialený. Pravdepodobne sa z diaľky pozerá alebo ma stráži.

"Deje sa niečo?!" zopakoval sa, tentokrát viac hrubo.

Zacvakla som čeľusť a jazyk si silno pritlačila na zuby. Chcela som prehovoriť, že očividne si túto situáciu neužívam. Ale zostala som ticho. Počula som, ako sa tá osoba postavila. Nohou si začal podupkávať, aby dal navonok svoju zlosť. Začal sa ku mne približovať. Keď sa predo mnou zastavil, zdvihla som jedno obočie. Mala by som sa báť, ale teraz som si bola už plne vedomá jeho prítomnosti.

"Čo sa deje!" zakričal.

Nasucho som prehltla.

"Nemôžem pod týmto dýchať," povedala som, čo s najhlbším tónom, aký som len dokázala.

Zrazu mi len vrece strhol z hlavy. Inštinktívne som si predstavila ako asi musia moje vlasy vyzerať. Jedným slovom, katastrofálne. Ale to teraz nie je podstatné.

"Ď-ďakujem," povedala som zo zvyku a rovno som sa zamračila nad tým, že som zabudla znížiť tón môjho hlasu.

"Povieš mi, prečo má Sasuke pobehujúce dievča po ostrove?"

Predstavovala som si osobu, ktorá so mnou komunikovala. Tipujem, že je to muž v strednom veku.

"Nemá," odsekla som.

"Musíš mi to vysvetliť, slečinka," povedal s miernym povzdychnutím.

"Našla som jedno dievča, ktoré je uväznené v nejakej klietke, niekde v džungli, o ktorej vie iba Sasuke -"

"Netušil som, že Uchiha je na také veci," zasmial sa.

"Drží ju ako otroka, alebo kto vie pre aký účel."

Znovu sa zasmial. Prečo mu tieto veci vlastne hovorím? Až teraz som si uvedomila, že to môže všetko použiť proti Sasukemu alebo proti mne. Ale napriek všetkému je momentálne jediná osoba, ktorá mi môže pomôcť. Jediná osoba, ktorá nie je Sasukeho bábkou.

Zrazu jeho ruka strhla kúsok látky z mojich očí a mňa oslepilo svetlo.

"Teraz môžem vedieť či klameš alebo nie."

Keď som si uvedomila v akej som situácií, škrípla som zubami. Konečne som si ale mohla dobre obzrieť muža, ktorý ma zajal. Mohol mať okolo tridsiatky. Čierne krátke vlasy mu ladili s tmavým odevom. Jediný kontrast bol strieborný hák,

vytŕčajúci spod veľkého kabáta a červená košeľa.

"Tak prečo tu vlastne pobehuješ?"

Spýtal sa, pričom pohol stoličkou, ku ktorej som bola priviazaná. Pozeral mi rovno do očí, kým čakal na odpoveď.

"Test." Odpovedala som krátko a výstižne.

"Test?"

"Objavila som jedno dievča, a namiesto trestu mi bolo prikázané-"

"Celá tvoja existencia na tomto ostrova sa vôbec nemala stať. Nezaujíma ma či si prišla na jedno z Uchihových tajomstiev," prerušil ma.

Znížil sa do drepu, aby naše oči boli v tej istej výške. "Je to v mene, zlato. Stratení chlapci - a ty ako chalan nevyzeráš."

"Taktiež tu nechcem byť," odsekla som a zrak odvrátila.

"Nechcem ťa na mojej lodi. Chcem Sasukeho alebo jedného z jeho otrokov. Takže, čo keby si mi odpovedala na moje otázky bez zbytočných okolkov, aby sme mohli tento proces urýchliť?"

Pozrela som sa mu do očí a prikývla. Tiež chcem mať toto všetko za sebou.

"Takže, prečo pobehuješ po ostrove? A tým myslím, prečo si v Krajine-Nekrajine?

"Priniesol ma sem Tieň."

"Bol to omyl? Hrdinsky si ušetrila život svojho brata alebo kamaráta?"

Na túto otázku som zdvihla jedno obočie. "Nie, nič také. Bola som v izbe a jediné, čo si pamätám je, ako padám do oceánu a zrazu som sa tu prebudila."

Prikývol.

"To znamená, že to nebola chyba. Sasuke ťa tu chce a to je ešte lepšie, ako mať jedného z jeho chalanov."

Zrazu sa iba oddialil a začal mi preskúmavať tvár.

"Čo je?" spýtala som sa.

Prižmúril oči a jemne pre seba zatriasol hlavou, myslel si, že som si to nevšimla. Potom ešte hodnú chvíľu premýšľal - stále jeho oči hodnotili každú jednu črtu na mojej tvári. Vôbec som nechápala o čo mu ide. Otočil sa a rukou bez háku si prehrabol vlasy. Znovu zatriasol hlavou, tentokrát výraznejšie.

Povzdychol si a prevrátil oči, hneď ako sa znovu na mňa obrátil. "Aby som ťa uviedol na mieru. Tieň prináša chalanov na to, aby ich Uchiha mohol trénovať a oni sa mohli stať jeho bábkami. Aby mal nad niečím kontrolu."

Pokračoval.

"Keď sa niekto obetuje pre niekoho, tak väčšinou sa pošle späť, alebo zomrie."

Keď povedal zomie, pozdvihli sa mu kútiky úst.

"Avšak ty si stále tu. A keď som ťa chytil, mala si oblečený ich plášť."

"Som tu niekoľko dní," prehovorila som a on si odfrkol.

"Deti sú tu recyklované pomerne rýchlo."

Odvrátila som od neho zrak - bola som vďačná za túto informáciu? Bola som vďačná za to, že som stále nažive? No, očividne som bola vďačná za život, ale je to, čo hovorí naozaj pravda?

"Toto znamená, že ťa Uchiha chce a teraz..."

Rozhodil rukami, predtým ako na mňa ukázal, "teraz ťa mám ja a Sasukemu sa to páčiť nebude."

Zhodil sa do stoličky, kde predpokladám, že sedel ešte predtým, než sa táto konverzácia vôbec uskutočnila. Nohy si vyložil na stôl - vyzeral bezstarostne a šťastne.

"Nemám srdce," vyhŕkla som a v duchu si začala nadávať - aj tak sa z tejto nočnej mory budem musieť nakoniec prebudiť.

Ruky zaťal v päsť, tak silno, až mu zbledli hánky.

"Tak to by som ťa asi mal upozorniť, že keď budeme odchádzať Krajinu-Nekrajinu, je veľmi vysoká šanca, že umrieš, keď dorazíme na pevninu."

Nasucho som prehltla.

"Neboj sa, ešte neodchádzame." Uvoľnil päsť. "Takže si zmienila test?"

"Aby som od teba dostala kompas."

Nadvihol obočie. "Škoda je, že to sa nikdy nestane."

Zasmial sa, čo spôsobilo, že moja tvár očervenela. Postavil sa, vytiahol niečo zo zásuvky a umiestnil si to do vnútorného vrecka v kabáte.

"Poistenie... Tak, ako sa vlastne voláš, zlato?" spýtal sa ma, ako kráčal ku dverám.

"Sakura."

"No, Sakura. Ja som Zabuza. Vitaj na Noroi Tsuki."

Keď odchádzal, zabuchol dvermi.

---

pozn. Noroi Tsuki je meno Zabuzovej ľode. :) V preklade znamená Prekliaty mesiac. Prekladala som si to v google translatore, takže keby tu bol nejaký expert na japončinu, berte to s rezervou, prosím :D