Bláznivá • 4. kapitola

Ahojte, po hrozne dlhom čase (ale naozaj hrozne dlhom:D) sem opäť pridávam Bláznivú :) Verím, že ste na túto poviedku ešte nezabudli a že Vám aspoň troška spríjemní deň a možno aj vás rozosmeje :) Budem rada, ak mi svoj názor zanecháte prostredníctvom komentára alebo hviezdičiek, je to na Vás :) Prajem príjemné čítanie :)

---

Len malý dodatok, ak ste náhodou zabudli, tak:

Hanitka = Hinata

Indigo (tiež aj blondiak) = Naruto

Indigo (kefka) = Hanitkin "pes"

Kura - Sakura

Dúfam, že tam nebude veľa chýb, lebo v poslednom čase sa mi nič nedarí, ale snáď to bude čitateľné :D Prajem ešte raz pekné čítanie :)

To niečo, teda vlastne, niekto, malo na sebe zelenú kombinézu, ktorú si Sakura sama pre seba pomenovala aj ako pyžamo. Vlasy tej osoby sa leskli viac ako najpanenskejší olivový olej a už len úsmev tej osoby svedčil o tom, že s ňou niečo nie je v poriadku.

"ČAUTEEEEEEEEE, DECKÁ!!!" vyhŕkol zelený pyžamomovec, až niektorí nadskočili na stoličkácha.

"Gai, prosím, neruš ich, práve majú silne intelektuálnu chvíľku." Začal šedovlasý, no Gai ho prerušil.

"Silne intelektuálnu?! Tak to znie nude! A veď matika predsa nudná je! Len so mnou môžete zažiť tú pravú zábavu!" povedal a spolu s bielymi zubami "vytasil" aj palec pravej ruky a urobil pritom piruetu.

"Kto to je?" pošepla ružovláska Hanitke.

"Ty ho nepoznáš? Ako ho môžeš nepoznať? Je to predsa ten najlepší a najúžasnejší sensei pod slnkom!" vysvetlila Hanitka.

"Sensei? Povedal niekto S E N S E I? Sem sa, ty môj verný žiaku!" vyškeril sa pyžamovec. Hanitka takmer okamžite vyskočila z lavice, pričom prevrátila stoličku.

"Tu som, tu som! Mám urobiť kotúľ? Nie- nie, radšej stojku, sledujte, sensei!" Modrovlasá bola už-už na hlave, no pyžamovec ju zadržal.

"Hanitka, Hanitka! Čo si sa nepoučila? Nemôžeš robiť stojku tu, v triede a v sukni, chlapci by ti uvideli nohavičky!" vysvetlil Gai.

"Ale poučila, dnes som si ich nedala, aby mi neboli vidieť!" vyhŕkla a na dôkaz si chcela zdvihnúť sukňu, no chvalabohu sa je ruka na polceste k tomuto "činu" zastavila.

"To hádam žartuje! To nemôže myslieť vážne!" pomyslela si ružovláska, no v duchu sa smiala.

"Hanitka-chan, ja ti môžem požičať niečo z môjho exkluzívneho spodného prádla, určite sa ti bude veľmi hodiť!" vyhŕkol Indigo. Sakura to už nevydržala a začala sa smiať nahlas, no rýchlo si rukou zakryla ústa - nechcela na seba zbytočne pútať pozornosť, no už bol neskoro. Pyžamovec sa k nej otočil a spustil:

"Môj ty Bože! Veď my máme novú študentku! Ďalšia sila mládí? Ďalší nový talent? Povedz mi, si veľká fanúšička športu?"

"Gai, nerád ťa ---" skočil mu do reči Kakashi, no oslovený ho nenechal dopovedať.

"Alebo ešte lepšie - svetová hviezda?"

"Gai..."opäť začal šedovlasý, no zjavne mu nikto nevenoval pozornosť.

"Už viem! Veď ty si preds-"

"GAI!!! Mohol by si ma konečne počúvať?" penil šedovlasý.

"Ale no tak, Kakashi, nechaj ma zoznámiť sa! Ako sa voláš, slečna nebezpečná?"

"Sakura Haru-" začala ružovláska, no Hanitka jej skočila do reči.

"Prosím pekne, toto je Kura Saruno - tvrdí o sebe, že sa volá Sakura, no my už poznáme prav-"

"Kura Saruno? SARUNO? Hneď mi to bolo jasné, veru tak!"

"Čo dopekla vám bolo hneď jasné?" nechápala ružovlasá.

"Ty sa pýtaš? TY SA PÝTAŠ? Veď to je senzácia! Za celý svoj život som ani len nepomyslel, že by sa mi naskytla takáto príležitosť!"

"Aká príležitosť?" vyhŕkla Hanitka so Sakurou naraz.

"Aká príležitosť? Ty, vnučka veľkolepej hviezdy, sa ma pýtaš? Nemohla by si ma s ňou zoznámiť? Alebo aspoň vypýtať autogram pre vždy verného a oddaného fanúšika?"

"Sensei môj, o čom hovoríte?" opýtala sa modrovlasá.

"Ona ti to nepovedala?" zarazil sa pyžamovec.

"Čo som nepovedala?" nechápala Sakura. Celá trieda sa nich pozerala ako na bláznov, no úprimne, v blázinci, a obzvlášť v tomto blázinci, sa na ľudí ani inak pozerať nedalo.

"SARUNO, Hanitka, S A R U N O!" hláskoval Gai ako pomätený až okolo neho lietali sliny.

"Čo s tým?" stále nechápala Hanitka, rozhadzovala rukami a nenápadne sa snažila utrieť si líco od sliny. Nemusíme ani hádať, čia slina to vlastne bola.

"Hanitka, to nemôžeš myslieť vážne! Ešte budem musieť popremýšľať a prehodnotiť tvoje znalosti v oblasti telesnej veru tak... Ale pozrite sa na ňu! Takmer identické vlasy - Nadežda mala síce blonďavé, no stavil by som sa, že vlasy slečny Haruno sú prefarbené - určite niekde pod tou ružovou skrýva svoju blonďavosť! Ale tie oči, to sa nezaprie!" básnil Gai, na chvíľku sa odmlčal a keď sa nikto nerozhodol prerušiť jeho siahodlhý monológ, pokračoval:

"Áno, áno, aj postava je takmer identická - škoda, že Kura má 2 nohy, potom by boli takmer také isté!"

"Mohli by ste ma, prosím, uviesť konečne do obrazu?" ozvala sa zúfalo ružovlasá.

"Kura, Kura...Veď ty si predsa vnučka najslávnejšej ruskej paralympioničky - Nadeždy Saruno!"

"Paralympioničky?" nechápala ružovlasá.

"Naozaj škoda tých nôh, možno keby si si jednu dala amputovať tak by si ľudia mysleli, že si ona, ale v mladšom vydaní! Ach, aká je tá mladosť úžasná.."

"Áno, určite si ju nechaj amputovať, Kura! Ale ak by bola amputácia príliš drahá, tak môj pes Indigo by ti ju určite s potešením odhryzol! Možno by to trošku, ale naozaj len trošku, bolelo, no bolo by to zadarmo!" skonštatovala Hanitka.

"Alebo by som ti ju mohol odrezať kunaiom, to by bolo tiež zadarmo. Veru, tak to urobíme!" zapojil sa aj blondiak.

Ružovláska bola dosť zmätená a zároveň aj úprimne šokovaná a nevedela, čo si o svojich spoločníkoch myslieť a už vôbec nie čo od nich očakávať.

"Myslím,",prerušil plány s amputáciou šedovlasý, "že slečna Kura si svoje nohy bude aspoň pre túto chvíľu ponechať, takže sa prosím všetci okamžite vráťte na svoje miesta a utíšte sa."

"Tak, tak decká, šetrite si svoje sily a zatiaľ aj končatiny na telesnú! Uvidíme sa o chvíľku!" vyhŕkol pyžamovec a už ho nebolo.

"Načo sem vôbec prišiel, keď nič nechcel?" zamrmlal si Kakashi pod no, len tak pre seba, no počuli to všetci.

"Och, určite sa dopočul o Kure a musel sa o tom ísť presvedčiť na vlastné oči, viete, takýto zázrak sa nestáva len tak, určte ju sem poslal sám veľký Minato-san!" vysvetľoval blondiak. Kakashi jeho vysvetlenia však ignoroval a snažil sa normálne pokračovať vo vyučovaní.

"Dobre decká, na úlohu si urobí-"

"Cŕŕŕŕŕŕŕŕń!" slová a snahu šedovlasého o normálnu hodinu prerušil hurhaj spôsobený zvončekom a následným škripotom stoličiek. Všetci sa rozbehli na chodbu a ani ho nenechali zadať úlohu, ale to tu nikto nerieši

O PÁR MINÚT

"Kura, Kura, ponáhľaj sa, nemôžeme meškať na telesnú, sensei to nemá veľmi rád!" súrila ju Hanitka, ktorá už mala na sebe svoju kombinézu, teda vlastne pyžamo, oranžovej farby. Ružovláska si rýchlo navliekla tepláky a tričko a vybehla zo šatne priamo do telocvične.

"Dobre decká, som rád, že ste tu všetci a načas! Dnes si zahráme vybíjanú! Kto chce byť kapitán? No tak, nehláste sa všetci!"

"Ja, ja, ja!" vykrikovala Hanitka a nakoniec sa jej prianie splnilo. Druhou kapitánkou sa stala Tenten. Modrovlasá nahodila odhodlaný pohľad a pristúpila k vrahyni.

"Dobre, takže kto si vyberá prvý?" opýtal sa pyžamovec.

"Nech začne ona!" vyhŕkla Hanitka a celá pri tom zbledla. V očiach mala strach, no bola v nich vidieť aj odhodlanosť vyhrať. Z vrecka kombinézy vytiahla kefku - psa Indiga a zašepkala:

"Dnes jej to natrieme, Indigo!"