Bláznivá • 3. kapitola

Ahojte, po nejakom čase sa Vám ozývam opäť ja a tentokrát s touto poviedkou :) Ako prázdninujete? Verím, že dobre:) Chcela by som Vás poprosiť, aby ste mi dolu do komentárov napísali, že či Vás táto poviedka naopzaj baví-ten štýl a môj pokus o humor mám na mysli :D :) Taktiež nezabudnite hlasovať dole v ankete :) Užite si dnešnú kapitolku :)

PS: POZDRAVUJEM SPOLU SO SAKY NAŠU KAMARÁTKU A SPOLUŽIAČKU-VLAĎKU-CHAN :) vŠETKO NAJLEPŠIE :)

---

"Kolo, kolo mlynské za štyri rýnske, kolo sa nám polámalo a do vody popadalo urobilo bác!" spievala si modrovláska a pobehovala po izbe. Ružovláska len zakrútila očami, pretože naozaj netušila, čo má na toto povedať. Popriala Hinatke, ktorá sa upokojila a tiež si ľahla dobrú noc a prezliekla sa do pyžama. Dlho do noci premýšľala, ako sa odtiaľto dostane a že či má vôbec cenu pokúšať sa o to. Pokúšala sa dokonca aj zaspať, no nedovoľovalo jej to Hanitkine chrápanie a brblanie zo snov. Napokon predsa nadránom zaspala, no prebudila ju nejaká záťaž na nohách a nemilé zvuky- krochkanie.

"Chŕŕŕ, kroch... Chŕŕŕ, kroooch..."

Dopekla, čo má toto znamenať? Som niekde v chlieve alebo čo?! -pomyslela si ružovláska pomaly sa začala prebúdzať. Nuž, povedzme si na rovinu, vstať by musela aj tak, lebo musela ísť na vyučovanie a lebo by jej to tieto prasačie zvuky nedovolili.

Pomaly otvorila svoje smaragdové oči a zahľadela sa na biely strop. Stále cítila obrovskú záťaž na nohách, a tak sa to rozhodla skontrolovať, no to čo zbadala ju prekvapilo a vystrašilo zároveň.

"Naruto?! Čo to, dopekla, robíš," vykríkla a vyskočila z postele. Nato sa zobudila aj Hanita a vystrašene sa postavila za Sakuru, no keď si uvedomila, že je tam len jej kamarát Indigo sa vrátila do postele.

"Ja tu spím..." odpovedal, načo ružovláska zareagovala zdvihnutím obočia.

"A nezdá sa ti, vieš, len tak náhodou, že si zablúdil do zlej izby?" opýtala sa ho teraz už s pokojom.

"Nie, pretože ja som sa teleportoval!" oznámil jej. "Aha, takže opäť má svoju dementnú chvíľku..." pomyslela si Sakura, no nahlas radšej nič nepovedala.

" A mohol by si sa teleportovať späť do svojej izby?" opýtala sa a nahodila nevinný úsmev.

"Nemohol, pretože moje telo nemá dostatok chakry, ešte stále som unavený z boja." odpovedal. ešte stále ležal na Sakurinej posteli akoby sa nič nedialo a ju to pomaly začínalo privádzať o stavu zúrivosti.

"A mohol by si svoje úbohé bezvládne telo presunúť na inú posteľ?" opýtala sa.

"nemohol, pretože Hanita hrozne chrápe." ohradil sa a ospravedlňujúco sa pozrel na modrovlásku.

"Tak to boli tie divné zvuky!" povedala si Sakura pre seba, no zrejme si neuvedomila, že svoje myšlienky vyslovila nahlas.

"Vieš," začala modrovlasá, keď sa opäť postavila ku Sakure, "mne sa občas sníva, že som prasa a potom sa aj ako prasa chovám. Ale veď prasiatka sú super, nemyslíš?"

"A nemohla by si byť iné zvieratko?" opýtala sa jej zelenoočka, ktorá mala pocit, že horšie už dopadnúť nemohla. Zrazu začuli len hlasné kroky a búchanie dverí. Blonďák s modrovlasou sa začali tváriť vyplašene, pretože im bolo jasné, čo sa bude diať.

"Čo to má byť?" opýtala sa ružovláska, ktorá ničomu nechápala.

"To je... to je bábi Tsunade!" vykríkol modrooký a zmätene začal pobehovať po izbe.

"Zrejme máš teda problém..." prehovorila Sakura, ktorá si začal uvedomovať vážnosť situácie.

"No to mám..."

"Klop-klop." 3 zvedavé a ustráchané hlavy sa otočili ku dverám. Hinata si začala hrýzť nechty, pretože nevedela čo robiť.

"Kde mám ísť? Kde sa schovám?" stresoval Naruto. Vzápätí dostal spásonosný nápad. teda, spásonosný nápad, ale podľa neho. Strhol z postele Sakurin paplón a postavil sa ku oknu. Paplón si prehodil cez seba a trčali mu len jeho ponožky s obrázkami líšok.

"Otvorte!" prikázala Tsunade, ktorá nervózny hlas musel počuť celý blázinec. Sakura na seba hodila župan a perami naznačila Hinate nech si ľahne do postele. Tá tak urobila a Sakura začala odomykať dvere.

"Konečne! Už som si myslela, že budem musieť zavolať Gaia aby tie dvere nejako vykopol!" povedala a začala sa obzerať po izbe. Tvárila sa, že paplón, ktorý sa akoby zázrakom ťahal od stropu skoro až k zemi, nevidí a pozrela sa na modrovlásku.

"Tak čo, ako si sa dnes vyspala Hinata?" položila jej otázku, ktorej odpovede sa Sakura veľmi obávala. Isto jej všetko vyzradí a táto blondína ich tu začne s niečím naháňať. napríklad so sekáčikom na mäso, ten by sa jej veľmi hodil! pomyslela si Sakura, no odpoveď Hinaty ju trochu upokojila, veď možno jej zvláštne sny odpútajú pozornosť od paplónu, za ktorým sa skrýval ich kamarát.

"Výborne! Neuhádnete, čo sa mi snívalo!" povedala a v očiach sa jej objavili iskričky.

"No, hovor, lebo za chvíľku sa už budete musieť chystať na vyučovanie."

"Snívalo sa mi, že som prasa! A všade okolo mňa bola čokoláda, pršala z oblakov a vozila som sa na jednorožcovi!" opísala jej svoj sen a v izbe zavládlo ticho, ktoré prerušila blonďáková otázka.

"Už odišla?" opýtal sa a vystrčil hlavu zo svojho úkrytu, no keď zbadal blondínkin chrbát rýchlo sa skryl naspäť. Tsunade sa už po druhýkrát tvárila, že si nič nevšimla, čo ružovláska nevedela pochopiť. Blondína sa zdvihla z postele a ešte raz pripomenula dievčatám aby sa začali chystať na vyučovanie.

Potichu zatvorila dvere a Naruto opäť vystrčil hlavu. Zrazu sa rozleteli dvere a ona sa opäť skryl.

"Uzumaki, čo si myslíte že robíte za tým paplónom?" opýtala sa a keď odpoveď stále neprichádzala rozhodla sa to vyriešiť sama. Pristúpila snehobielej prikrývke a s úškrnom ju strhla. Blonďák sa ani nepohol.

"Možeš mi vysvetliť, čo robíš tu, v dievčenskej izbe iba v pyžame a skrytý pod paplónom?" opýtala sa ho a zamávala mu paplónom pred ustráchanou tvárou.

"KEĎ NAPOČÍTAM DO 3 TAK TU NEBUDEŠ, JASNÉ?" skríkla, no blonďák sa ani nepohol.

"SI HLUCHÝ?" opýtala sa ho.

"Nie, bábi, ja len nemám dostatok sily na premiestnenie sa a svoj bazový prútik som nechal v nočnom stolíku.." oznámil jej dôvod svojej nečinnosti.

"Ja ti dám, že premiestniť sa! Aký bazový prútik? UZUMAKI! Okamžite choď do svojej izby! A dávam ti zákaz pozerania akýchkoľvek filmov! Ja ti dám, že bábi!" kričala, no bolo na nej vidieť, že sa dobre baví. Schmatla ho za vlasy a ťahala ho z izby.

"Za 5 minút vás chcem vidieť pri raňajkách!" oznámila im a za buchla dvere.

"Toto tu bude odteraz každé ráno?" opýtala sa vydesená ružovláska a stočila svoj pohľad na modrovlásku. Tá jej nič nepovedala len pokrčila plecami.

"Tak sa teda poďme nachystať, lebo nás tá bábi, či čo to je zožere zaživa!" povedala zelenooká a začala sa chystať. Modrovlasá mala opäť svoju normálnu chvíľku a tak to Sakura využila a pýtala sa jej na všetko, čo malo súvisieť s ich vyučovaním.

Raňajky prebehli v pokoji, ticho pri ich stole nič nenarušilo až do chvíle, keď sa pri nich zastavilo hnedovlasé dievča s hnedými vlasmi, ktorého sa Hanitka bála asi najviac na svete.

"Ahoj, toto si si včera zabudla v kúpeľni" podávala Sakure modrý hrebeň. Hanitka začala prerývane dýchať.

"Zasa si tu?" opýtal sa jej blondiak.

"Kľud, Naruto, prišla som za Sakurou, nie za vami." oznámil a venovala mu široký úsmev.

"Ďakujem." odvetila ružovláska a Tenten sa opäť pobrala ku svojmu stolu.

"Ten hrebeň si od nej neber, určite ho napustila jedom!" pošepla jej modrovláska, no zelenooká to ignorovala. Jedálňou sa zrazu ozvalo cinkanie lyžičkou o šálku. Šum utichol a všetky hlavy sa otočili na učiteľský stôl.

"Vyučovanie sa začína o pol hodinu, čiže o ôsmej. Prosím všetkých žiakov aby sa dostavili do svojich tried, ďakujem." oznámila im Tsunade a v jedálni opäť zavládol šepot a cinkanie lyžičiek o porcelánové misky s cereáliami.

"A knihy? Veď ja nemám žiadne učebnice!" začudovala sa ružovláska, no modrooký jej všetko vysvetlil. Ako neskôr zistila, aj on mal svoje normálne chvíľky, no bohužiaľ ich bolo tak málo, že sa s ním nedalo rozprávať stále ako s normálnym človekom.

O pol hodinu

Sedím tu v triede a ničomu nerozumiem. Učebnice tu nemá nikto, takže zrejme tu majú nejaký "špeciálny" vyučovací systém. Možno sa celé hodiny len rozprávajú. -uvažovala Sakura, no jej myšlienkové pochody prerušilo prudké otvorenie a buchnutie dverí.

"Sadnite si." prehovoril šedovlasý muž, v ktorom Sakura spoznala svojho "únoscu".

"Ako tak pozerám, máme novú žiačku! Predstavila by si sa nám?" Všetky oči sa presmerovali na Sakura, ktorej líca sa sfarbili mierne dočervena. Nestihla ani otvoriť ústa, keď jej spolusediaca Hanitka vyskočila z lavice.

"Volá sa Kura Saruno... Alebo Sura karuno... nie, nie! Kura! Ako kura, čiže Kura!" oznámila.

"Hanita, ty si jej hovorca?" opýtal sa jej. "Slečna Kura by nám to povedala aj sama, nemám pravdu?" opýtal sa.

"Sakura." povedala zelenooká.

"Myslíte ten strom? O ňom sa, bohužiaľ, dnes rozprávať nebudeme, ale mohla by to byť zaujímavá téma, ale nie na matematiku, nechajte si to na biológiu, slečna Kura." odpovedal. Ružovláska už chcela namietať, nebude ju predsa volať Kura, keď sa tak nevolá! napokon to nechala tak, pretože vedela, že to nemá význam. Aj tak by sa nič nezmenilo.

"Tak, slečna Saruno by nám mohla predviesť svoje matematické zručnosti, nemyslíte?" opýtal sa triedy, ktorá nič nepovedala, a tak jej pokynul hlavou aby pristúpila k tabuli. Nesmelo vykročila a čakal na zadanie. Rovnica, to sa jej zdalo celkom ľahké. napísala si zadanie a začala počítať. Napísala prvý riadok.

"Dobre?" pošepla Hinate, ktorá sedela priamo pred ňou.

"Dobre, dobre!" odpovedala a začal hompáľať nohami ako pravá školáčka. Sakura pokračovala v počítaní.

"Dobre?" opäť sa otočila na Hinatu.

"Dobre, dobre!" veselo jej odpovedal , trocha hlasnejšie akoby mala. Napokon ukázala výsledok Kakashimu, ktorý sa moc nadšene netváril.

"Rovnice zjavene nie sú vašimi kamarátkami, však?" opýtal sa a začal jej opravovať výpočty.

"Ale veď si mi povedala, že to mám dobre!" pošepla Hinate, keď si trocha zahanbená sadla späť na svoje miesto.

"Ja som myslela vlasy!" odpovedala vydesená Hinata, na čo sa Sakura len zasmiala. Možno to tu bol blázinec, no niekedy to tu nebolo zlé, veď sa aspoň zabavila. No to ešte nevedela, čo bude na ďalšej hodine. Zrazu sa však do triedy vrútilo niečo, teda, lepšie povedané niekto, kto našu ružovlásku vydesil ešte viac ako všetci blázni naokolo.