Vychovaná ulicou • 3. kapitola

Ahojte, dnes Vám prinášam pokračovanie tejto poviedky :) Verím, že sa si ho užijete :) Nezabudnite hlasovať dole v nkete o poviedku, ktorú by ste chceloi vidieť najbližšie :) Príjemné čítanie :)

---

"Chyťte ju! Chyťte tú zlodejku! Tú ružovlasú!"

Niečo nehorázne! Idú Vianoce a niekto sa opovažuje kradnúť? Čo za chudáka si niečo také dovoľuje?- pomyslel si čiernovlások s opovrhnutím a vtedy ju zbadal Tú ružovlásku, na ktorú všetci kričali a snažili sa ju chytiť, pretože niečo ukradla a tú ružovlásku, ktorá mu nečakane vrazila do hrude a vzápät í sa na neho pozrela smaragdovými očami, v ktorých sa zračil ten najprosebnejší a najustráchanejší pohľad aký kedy videl. Chytil zlodejku.

Sasuke

"Pusť ma, prosím.." zašepkala mi a v jej očiach sa odrážal obrovský strach a prosba súčasne.

"Prečo by som ťa mal pustiť?" odpoviem jej tvrdo. Aj keby som ju teraz pustil, už by ju chytili. nemá to význam.

"Lebo.. Lebo potrebujem..." snaží sa odpovedať a pritom sa neustále metá, chce sa vytrhnúť. No má smolu, pretože ja nepatrím medzi slabých ľudí.

"Kradnúť?" opýtam sa jej s opovrhnutím. Neznášam takýchto ľudí a v prvom rade neznášam zlodejov.

"Nie." odpovie a konečne sa prestane metať, pretože si zrejme uvedomila, že to nemá význam. Múdre dievča. Zrazu sa ku nám začne rútiť rozčúlený predavač a ja svoje zovretie mierne povolím, čím jej bez toho aby som si to vôbec uvedomil povolím útek.

Ružovláska pocítila, že zovretie poľavilo a tak neváhala a pokúsila sa využiť aj keď malú, no istú príležitosť na útek. Rýchlo čiernovlasého odstrčila z cesty a už-už by sa rozbehla, keď ju tmavovlások opäť chytil, posotil a rozsypal obsah jej košíka. Po zemi sa rozkotúľali jabĺčka, fľaštička s koreninami sa rozbila a chleba takmer padol do kaluže. Syr dopadol ku nohám predavača, ktorý sa sem práve prirútil ako rozzúrený býk.

"Tak tu si, ty malá zlodejka!" skríkol a všetci ľudia, ktorí boli na trhu upriamili na nich zrak. Šum v okolí zrazu utíchol a všetky hlavy sa nasmerovali ku Sakure.

"Čo si si myslela, že robíš, keď si mi zobrala syr? Vieš ty vôbec, koľko taký syr stojí? A akú námahu som vynaložil pri jeho výrobe?" kričal aj naďalej. Ticho, ktoré nastalo prerušil až šepot mladých dievčat, ktoré si vzrušene šepkali. "veď to je on! Sasuke! Sasuke Uchiha!"

Všetci sa pozreli na ružovlasé dievča a aj na dotyčnú osobu, ktorá ho chytila.

"Pán- pán Uchiha? Čo vás ku nám privádza?" zakoktal sa predavač syrov a celý očervenel. Doteraz Sasukeho nikto nespoznal a on sa zrejme hanbil za svoju nevedomosť. On však neodpovedal, iba si pohľadom premeriaval okolie a do každého človeka nablízku zapichol svoj chladný pohľad.

"Poznáte to dievča?" opýtal sa niekto z kupujúcich. Sasuke sa ľahostajne pozrel na Sakuru, ktorá na neho zmätene hľadela. Po chvíľke ticha sa dočkali odpovede.

"Je to moja slúžka." odpovedal a jeho pohľad a ani výraz tváre s nezmenili.

Zmätok a nervozitu by ste v tejto chvíli v Sakuriných očiach našli ihneď. Ničomu totiž nechápala a tento "pán Uchiha", ako mu všetci hovorili, ju práve zachránil. Ju, obyčajné dievča v roztrhanom oblečení, neučesané, neumyté, slabé a ešte aj chudobné.

"Máte s ňou nejaký problém?" opýtal sa a čakal na odpoveď, ktorá stále neprichádzala.

"No tak máte s ňou nejaký problém?" skríkol a všetko utíchlo. Čas sa pre Sakuru nachvíľku zastavil a ona len nemo hľadela do prázdna. Nevnímajúc okolie hľadela ne čiernovlasého mladíka, ktorý mohol mať asi o 2 roky viac ako ona.

"Pane... to dievča.."

"Moja slúžka!" poopravil dotyčného čiernovlások.

"Áno, pane, vaša slúžka... Vaša slúžka kradla.."

"Kradla? Moja slúžka? Zbláznili ste sa?" vyštekol podráždene a pustil ružovlasú. Sakura sa naskytla ďalšia príležitosť na útek, no tento krát ju nevyužila a ostala stáť namieste.

"Čo také Vám ukradla?"

"Syr, pane, syr.." ustráchane odpovedal predavač syra.

"Syr? Koľko stojí ten váš syr?" opýtal sa a rukou začal šmátrať vo vrecku nohavíc. Ružovlasá nič nepovedala a prestala úplne vnímať, čo sa deje. Nedozvedela sa, koľko stál syr a ani čo sa dialo potom. Zahliadla, ako Uchiha podáva predavačovi šuchotavú bankovku, čo musel byť určite aspoň 5 násobok ceny tohto syra.

"Dúfam, že o stačí..." povedal Sasuke a pomaly sa podal predavačovi bankovku. ten na ňu vypleštil oči, pretože si zrejme uvedomil jej hodnotu a skryl si ju do vrecka.

Čiernovlások sa jemne naklonil k jeho uchu a pošepkal: "nech sa nikto o ničom nedozvie, inak ešte len uvidíš, čoho som schopný."

"Samozrejme, môj pane." odpovedal a otočil sa k ľuďom. "Rozíďte sa! skríkol a všetci sa navrátili k stánkom. Na trhu opäť vypukol šum a veselá vrava. Sakura stále namieste ako prikovaná. Stále nemohla uveriť tomu, čo sa pred chvíľou stalo.

"Koľko tam ešte mieniš stáť? Pozbieraj si to jedlo a poď!" rozkázal jej a sám sa zohol, aby jej pomohol. Ružovláska sa bleskovo zohla a tiež začala zbierať. Nič nepovedala, ešte stále bola ohromená zo správania tohto človeka. Nenápadne sa naňho stále pozerala, no keď sa ich pohľady stretli hlavu prudko obrátila iným smerom.

"Ideme." oznámil jej zrazu tmavovlások.

"Kam ideme?" opýtala sa nechápavo a zdvihla zo zeme teraz už plný košík.

"Ideš mi urobiť raňajky a pripraviť mi kúpeľ." povie, akoby sa nič nestalo a s úškrnom na tvári odchádza. Ružovláska sa ani nepohla a ostala stáť namieste ako prikovaná, pretože opäť ničomu nechápala.

"Budeš tam stáť ešte dlho?" opýta sa jej.

"Budem, pretože ničomu nerozumiem." odvrkne mu a ani pritom nežmurkne.

"Tak to máš asi smolu, ale nevšimol som si, že by si bola blond." Táto odpoveď Sakuru mierne vytočila, no rovnako ako Sasuke si zachovala aj ona chladný pohľad a vykročila dopredu.

"Kde bežíš?!" skríkol, pretože nahnevaná ružovláska sa rútila vopred ako rozzúrený býk.

"Kde by som asi tak bežala?! Nebežím, idem úplne normálne! Alebo jeho veličenstvo mi nestačí?!" rozzúrene odpovedala.

"Nezabudla si náhodou, kto ťa ešte pred chvíľou vytiahol z kaše?!" pripomenul jej a schmatol ju za ruku.

"Ty si ma do nej naopak dostal! Keby si tam nestál ako soľný stĺp tak by som ušla bez problémov!- pomyslela si Sakura, no nahlas radšej nič nepovedala.

" No tak, nemáš jazyk?!" odpovedal, no ona mu nič nepovedala, iba mu vyplazila jazyk.

"Výborne, už som sa obával, že moja slúžka nevie rozprávať a že nemá..."

"Aká tvoja slúžka?" skočila mu do reči.

"No, veď moja slúžka!" odpovedal, no táto odpoveď nebola pre Sakuru postačujúca.

"Ty mi tu ideš hovoriť o blondínach a sám ničomu nerozumieš!" naštvane vykríkla a vytrhla svoju ruku z jeho.

"Moment, nemala by si ma oslovovať môj pane? Alebo mi aspoň vykať?! Vieš, slúžky svojim pánom netykajú..." oznámil jej.

"Ale ja nie som tvoja slúžka!" oponovala.

"Odteraz si!" oznámil jej. "Mala by si byť rada, že máš prácu!" povedal. Ružovláska ostala v šoku. Na jednej strane bola nadšená ponukou práce, pretože by si mohla zarobiť nejaké peniaze, ktoré by jej a deťom na ulici pomohli, no na druhej strane by musela nechať Naruta a Hin samých aby sa starali o deti a to sa jej nepozdávalo. A ešte tu bol tento človek, Sasuke Uchiha, ktorý sa jej ani trochu ako "jej pán" nepozdával. Čo pred ňou tají?