Stávka o lásku • 11. kapitola

Ahojte :) Dnes Vám prinášam túto poviedku, ktorá sa v ankete ocitla na druhom mieste spoločne s poviedkou Vychovaná ulicou, no tú som pridala naposledy, takže som sa rozhodla pre túto :) Mám ju v počítači už hrozne dlho, takže som to len narýchlo prebehla očami, snáď tam nebudú chyby :) Verím, že si kapitolku užijete a aj sa ku nej vyjadríte:) Nezabudnite hlasovať v ankete o poviedku, ktorú by ste tu chceli vidieť nabudúce :) Príjemné čítanie :)

---

PS: Nie všetko ej tak, ako by sa mohlo zdať :D Nechajte sa prekvapiť :)

"Sasuke? Sasuke?!!! Sasukeeeeeeeeeee!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!" naštval sa Naruto a tiež zrušil hovor.

"Čo sa deje?" opýtala sa ho modrovláska. "Predstav si to! On ma zrušil! Ten imbecil ma zrušil! A ešte ma aj nazval idiotom!" povedal rozzúrene Naruto. Hinata nič nehovorila a tak to Naruto pokladal za signál, že je najvyšší čas ísť. Chytil Hinatu za ruku a spoločne sa rozbehli ku jej domu.

Sasuke

Sedím tu pri Sakure a sledujem, ako pomaly dýcha. Hrudník sa jej zdvíha a potom naopak klesá. je taká sladká, keď spí. Vyzerá tak zraniteľne a nežne. Na čo to zasa myslím?! Prečo ju takto pozorujem?! Toto by som nemal roboť, pretože sa do nej ešte zaľúbim a to sa nesmie stať! Potom by som musel skončiť so svojimi rituálmi, ktoré robím každý piatok. Každý piatok iné dievča, nič ani nemením, stále je to o tom istom- po škole von, na "romantickú večeru" a potom ku mne do izby. Ráno sa nič netušiace dievča zobudí a jediné čo nájde je svoje roztrhané oblečenie v kútoch mojej izby. Aké sú naivné! Myslia si, že to bude vzťah a že to skončí ak v rozprávke- a žili spolu šťastne, až kým nepomreli, či ako sa to hovorí. Naivky, čo si myslia?!

Z myšlienok ma prerušil buchot a následné kroky. Do izby sa vrútila dychčiaca Hinata.

"Je v poriadku?" pýta sa ma so starosťami a ja len prikývnem hlavou. Obzerá si jej omotanú ruku a modrinu pod okom. Všimol som si, ako zaujímavo sa pozerala na tie obväzy. Asi jej došlo, že som to ja spravil. Som predsa Uchiha, ja dokážem všetko!

"Ty si sa o ňu tak pekne postaral?" pýta sa ma a ja opäť len prikývnem. Zakrúti hlavou, no usmeje sa na mňa. "Kde je Naruto?" opýtala sa ma. Iba som sa pozrel po izbe a zbadal som, ako stojí opretý o zárubňu dverí. Pozeral sa na mňa zvláštnym pohľadom, akoby ma prebodával. Zrejme žiarli, že som v jednej miestnosti s jeho kvetinkou. Čo keby som mu dal menšiu príučku?

Naruto

Stojím tu opretý o dvere a sledujem, ako sa moje dievča rozpráva s tým kreténom. Čo si sakra myslí, že robí ten úchylák čiernovlasý? Každý piatok si dovedie domov iné dievča, čo chce aj Hinatu? Toto nesmiem dovoliť! Hinata je síce inteligentná, ale Uchiha vie, ako na dievča. Kľudne by si ju teraz odviedol domov, aj keď sa mi Hin raz priznala, že je pekný, ale že by sním nič nechcela mať. Ešte by ju oblbol! Sasuke, Sasuke... Ty sa nikdy nepolepšíš, že?!

Čiernovlasý mladík nasmeroval svoj pohľad opäť na ružovlásku. "Bude v poriadku, že?" opäť sa strachovala modrovláska. Sasuke sa postavil a podišiel k Hinate. Čo to robí?- hneval sa v duchu blondiak. Mládenec s havraními vlasmi objal modrovlásku a blondiak skoro vyletel z kože. Ten kretén! ON objíma moje dievča! MOJE DIEVČA! Prečo sa na mňa tak divne pozerá? Čo si myslí, že robí! Nechce ju tu začať zvádzať! Sasuke, toto si s tebou ešte vybavím! nadával v duchu a naďalej pozoroval čiernovláska, ktorý objímal modrovlásku.

"Sasu- ke..." zakoktala sa Hinata a začervenala sa. Sasuke hodil víťazoslávny úškrn. Vyžíval sa v tom, ako sa ten blonďavý idiot trápi a žiarli. Miloval, keď mohol niekoho provokovať a tento krát bol ten niekto Naruto. Proti Hinate nič nemal, ale nebol to jeho typ. Na jeho vkus bola až príliš plachá.

"M- mohol by si ma pustiť?" zakňučala Hinata a nejako sa vykrútila z čiernovláskovho objatia. Blondiak ku nej okamžite pribehol a oblapil ju okolo pásu, na čo čiernovlások zareagoval opäť úškrnom a ešte zdvihol palec dohora. "Čo si si myslel, že robíš?" vyštekol Naruto. "Utišoval som Hinatu, keďže ty si stál namieste ako idiot..." odpovedal mu s jeho zvyčajnou ľadovou maskou. Blondiak sa tento krát však nenechal vyprovokovať a Uchihovi nedaroval ani jeden pohľad.

"Nechceš ísť už domov?" navrhol mu Naruto. "Myslím, že ostanem tu, dokedy sa Sakura neprebudí." oznámil mu a nečakal zjavne žiadne nesúhlasy. Otočil sa tvárou k posteli a nechal tých dvoch nech si robia čo chcú. Naruto s Hinatou sa napokon vytratili do obývačky, kde predebatovali takmer celú noc a niečo nadránom zaspali v spoločnom objatí. Čiernovlások zato v noci ani oka nezažmúril, iba čakal, čo sa bude diať.

Ráno

Sakura

V ruke cítim ostrú bolesť a niečo ma ťaží na bruchu. Čo to má znamenať? Ešte sa mi ani vstávať nechce, no mala by som zistiť príčinu toho zvláštneho zvuku, ktorý sa ozýva niekde v obývačke. Pomaly otváram oči a pred sebou vidím niečo, teda niekoho, koho by som tu nečakala.

"Sasuke?" vyhŕknem, no odpoveď neprichádza. Vezmem jeho hlavu do svojich rúk a opatrne mu ju premiestnim na vankúš. Odpoveďou mi je nesúhlasné zamrnčanie a hlava opäť na mojom hrudníku. Vydýchnem a snažím sa opäť zaspať, no nejde to. Musím myslieť na Sasukeho. Čo sa vlastne včera stalo? A prečo mám obviazanú ruku? Nič si nepamätám, no on možno áno. Letmo sa na neho opäť pozriem. Je taký milučký, keď spí. Vyzerá tak zraniteľne a nežne. Keď je hore, tak vyzerá dosť arogantne, no teraz je ako malé šteniatko. Šteniatko? Prečo ho prirovnávam ku šteniatku, keď je človek? Asi pre ten blažený výraz, ktorý mu už dlhšie zdobí tvár. Opäť sa zamrvil. Nie je mi moc príjemné, keď má hlavu na mojom hrudníku. Zrazu ma oblapí rukami. Čo to dofrasa robí? Jeho ruky spočinú na mojich bokoch a on sa usmeje. Nemala by som ho zobudiť? Nerada by som ho vyrušila zo spánku, ale... Veď sme len kamaráti.

Sasuke

Pod hlavou cítim niečo mäkké. Nespím tak úplne, skôr je to polospánok. Niečo sa podo mnou pohlo no nehodlám to riešiť. Teraz spím. Počujem, že ma niekto oslovil, no ignorujem to. Zrazu cítim, že mi niekto drží hlavu. Ten niekto je jemný, aj jeho ruky sú jemné. Opatrne mi položil hlavu na niečo mäkké- asi vankúš. Tam sa tak dobre neleží, takže si to mierim s hlavou na predošlé mesto. Ovanie ma vôňa čerešní. Kto môže tak krásne voňať? Nejaká žena, ale aká? Žeby bol včera piatok a ja som mal opäť svoj rituál? Nezdá sa mi, to by som spal na posteli, no teraz asi sedím na stoličke. Moc pohodlné to teda nie je, no všetko mi vynahrádza to miestečko pod hlavou. Po chvíľke zisťujem, že je to asi človek.

Sakura

Neviem, čo má robiť. Cítim jeho dotyky na mojom chrbte a všade inde, čo má za lubom? Šmátra mi po tele a pritom sa ešte usmieva ako nejaký pedofil. Asi sa mu niečo pekné sníva. Veľmi pekné. Do nosa mi udrela jeho omamná vôňa. Neviem, čo by som mala v tejto situácií robiť. Asi je zlý nápad vstať a nechať ho tak, takže volím niečo iné a to, že ostávam ležať a nechávam ho aby aj naďalej "preskúmaval" moje telo, no snažím sa nesmiať, lebo niektoré jeho dotyky ma šteklia. Pohladím ho po vlasoch. Prečo? Prečo som ho pohladila? To už som vážne taká hlúpa, že by som sa do neho zamilovala? Sakura, Sakura.. Už mi asi nie je ako pomôcť. Ležím na posteli so svojim vysnívaným chalanom, ktorý mi spí na prsiach a hladkám ho po hlave. Nie som ja blbá? Ešte prednedávnom som veľmi zapierala, že sa páči, vyháňala som z hlavy myšlienky na neho a a teraz ho hladkám po vlasoch? Čo to so mnou je?

Sasuke

Cítim, že ma niekto hladká po vlasoch. Neznášam keď sa niekto mojich vlasov len dotýka, nie to, aby ma po nich niekto hladkal! Už aj tak sú dosť strapaté!

Pomaly otváram oči. Kde to sakra som?!Zdvihnem hlavu a pohľad sa mi stretne s tými najkrajšmi smaragdovými očami, aké som kedy videl.