Nepotrebujem peknú poéziu • 3. kapitola

Ahojte, pridávam tretiu časť. :) Táto poviedka sa mi teraz píše najlepšie, takže ju tu budete vidieť v tejto dobe asi častejšie, uvidím.. Budem sa snažiť písať všetky. :D Tak, dúfam, že si dnešnú časť užijete. :)

---

Prechádzam sa na ihrisku a predstavujem si, čo by sa stalo, keby sa Hinata nezamilovala do Sasukeho, ale povedala mi, že sa jej páči ten vedľa neho, alebo proste niekto iný.. Čo by sa stalo? Pravdepodobne by si teraz Sasuke o mne nemyslel, že som totálna krava.. Asi som na neho moc vybehla, nechcela som byť až taká nepríjemná. Ale už sa nedá nič robiť. Nechcem sa s ním rozprávať, nechcem ho vidieť. Ale to asi nebude možné, keďže nastupuje do ročníka, kde som aj ja. Prečo nad tým vôbec premýšľam? On sa ku mne bude určite správať odmerane a nebude si ma všímať.. A tak je to dobre. Musím na neho čo najrýchlejšie zabudnúť. Odlepím oči od trávy a vidím ho rovno predo mnou. Asi to nebude také ľahké. Kráča ku mne. Ja stojím ako prikovaná, hypnotizovane na neho hľadím. Čo tu robí? Keď ku mne príde, chytá ma za ruky a začne sa ku mne pomaly nakláňať. Čo toto má znamenať do čerta?! Túžobne zatváram oči. Chcem cítiť jeho pery na mojich. Ale nič sa nedeje.. Prečo? Oči otváram a to čo vidím ma zarazí. Teda, skôr to, čo nevidím. Sasuke tu nie je. Frustrovane si prikladám ruky na tvár. Ja už asi bláznim? Môže sa mi toto zdať? Prečo si mi toto deje?! Hlavou mi víri nespočetne myšlienok. "Okej, takže už mám aj vidiny!" zakričím na plné hrdlo a vidím ako sa všetci, čo sú okolo na mňa otočia. Rýchlym krokom odchádzam a dúfam, že toto sa mi stalo prvý aj posledný krát.

Prichádzam do izby a zvalím sa na posteľ. Hinata ani Ino tu nie sú. Hinata je pravdepodobne s ním. Nie, nie, nemysli nato, Sakura! Snažím sa, ale nejako sa mi to nedarí. Keď tie jeho oči.. jeho úsmev.. pery.. Bože!! Nechcem ho milovať! Schytím najbližšiu podušku, čo mám pri sebe a hodím si ju do tváre. V tom vchádza Ino.

"Sakura? Ty čo robíš, preboha?" Usmieva sa, ale ja teda nie.

"Nič.." odpovedám naduto. Nechcem sa s nikým rozprávať.

"Chápem.. Máš krámy?"

ČOŽE?! Čo to dopekla?! "Čo tým chceš povedať, Ino?! Nemám krámy!"

"Tak prečo si taká podráždená? Niečo sa s tebou deje a ty mi nechceš povedať čo! Ráno si bola normálna, ale odkedy som ťa stretla v kaviarni si úplne iná.. Prečo mi to nechceš povedať?" pýta sa ma s ľútosťou na tvári. Pretože nechcem.

"Niečo ťa trápi, ja to viem.. Tak mi aspoň povedz, prečo mi to nechceš povedať. Je to mnou?"

"Nie, nie, Ino.. Prosím ťa, nechaj to tak.. Možno to bude tým, že-"

"Že Hinata niekoho spoznala?" Preruší ma. Dočerta, ako je možné, že nato prišla?

"Čože? Prečo by to malo byť tým.."

"Pretože, keď si mi to hovorila, tak si bola dosť odmeraná a keď som sa ťa nato spýtala viac, vybuchla si.. Tak ja neviem."

Neodpovedám.. Ani neviem čo, by som mala odpovedať. Ino ku mne pristúpi bližšie a zapozerá sa mi do očí. "Sakura.. Myslela som, že sme kamarátky.."

"Ale veď sme kamarátky!"

"Tak, čo sa deje?"

"Ja.. pozri.. ehm.. no..," snažím sa niečo vymyslieť, ale nedarí sa mi to, "chápeš.. no.. proste, že.. možno sa iba bojím, že keď s ním Hinata začne chodiť, zabudne na nás." Mám chuť tresknúť si hlavu o stenu, zato, čo som práve povedala. Ona by to nikdy nespravila! Ino na mňa neveriacky pozrie.

"Kvôli tomu sa trápiš? Ja mám pocit, že tu ide o niečo iné."

Nervózne sa zasmejem. "O čo iné by tu malo ísť?"

"Páči sa ti, však? Ten chalan." Srdce sa mi rozbúcha. A teraz som už naozaj v háji.

"Čo si, Ino.. Samozrejme, že nie. Nie je to môj typ a vôbec.. je nepríjemný. Dosť nepríjemný." A možno som bola ja tá nepríjemná..

"Sakura, predo mnou to nemusíš skrývať. Tvoje ústa môžu hovoriť niečo iné, ale oči tie nikoho neoklamú. A mňa už vôbec nie, ja ťa poznám najlepšie." Odvrátim od nej zrak. Ako mám zmeniť tému? Ak to takto pôjde ďalej, tak to nedopadne vôbec dobre. Toto svoje tajomstvo si musím uchrániť. Obidve na seba nemo pozeráme, keď v tom vojde do izby Hinata a Shizune. Shizune je sekretárka riaditeľky a veľmi rada chodí kontrolovať izby, či sa tu čistou náhodou nenachádza nejaká osoba opačného pohlavia.

"Slečna Haruno, slečna Yamanako, prosím, choďte do hlavnej haly, uvádzajú sa noví študenti. A vy tiež, slečna Hyuga. O päť minút, nech vás tam vidím!" a odchádza. Hinata je celá rozžiarená, určite z toho, že tam bude aj Sasuke. Nič nehovorím a odchádzam.

V hlavnej hale nie je veľa študentov. Asi nie sú niektorí ešte v škole. Pozriem hore a vidím Tsunade ako stojí s mikrofónom v ruke a okolo nej sú všetci učitelia.

"Takže, nebudem to predlžovať," prehovorí riaditeľka, "chcem vám predstaviť nových študentov našej prestížnej Konožskej strednej školy. Do prvého ročníka nastupuje 21 študentov, zoznam bude vyvesený v hlavnej hale. Do druhého ročníka nastupuje: Rasari Naomi. Do tretieho ročníka nastupujú: Sadako Kawarasu, Asuka Fujiwara, Michiko Michishige a Miharu Ishimaru. Do štvrtého ročníka nastupujú: Sabaku no Temari, Rock Lee, Uchiha Sasuke, Komatsu Karui, Kurotsuchi Takeda a Hozuki Suigetsu." Tsunade si odkašle a pokračuje: "Taktiež vám chcem prezradiť nového dozorcu- Hatake Kakashi." Tsunade spraví krok späť a nabok a necháva voľnú cestu vysokému, šedovlasému mužovi. Môže mať tak okolo tridsiatky. Ale musím uznať, že na svoj vek vyzerá celkom atraktívne.. Bože, nad čím to zase premýšľam?! Mám chuť si jednu vraziť, dnes rozhodne nie je môj deň.. Hmm, čím to asi bude? Problém zvaný Uchiha. Pozriem na Ino a vidím, ako si s veľkým záujmom prezerá nových študentov. Otočím sa na Hinatu a tá sa žiarivo usmieva a ani nemusím premýšľať prečo. Keď Tsunade dohovorí a odchádza aj s celou armádou učiteľov, tak aj ja sa poberám do izby.

U Ino

Vidím ako Sakura odchádza.. Naozaj sa niečo deje a ja to musím zistiť. Otáčam sa a narážam do čiernovlasého mladíka, nováčika.

"Prepáč, nevidela som ťa.." ospravedlňujem sa, ale on nič nehovorí a jeho tvár je úplne nečitateľná. Nakoniec prehovorí: "Nie, nie, to ja sa ospravedlňujem.. Ako sa voláš?" pýta sa ma a stále ma hypnotizuje so svojimi ónyxovými očami. Hmm..

"Ino."

"Sasuke." podáva mi ruku a nejako divno sa uškŕňa. Dobre, musím uznať, že je to hotový bonbónik. Usmejem sa a ruku prijímam.

"Si vo štvrtom ročníku, však?" pýta sa ma a ja sa neho prekvapene pozriem.

"Áno, odkiaľ to vieš?"

"Intuícia?" uškrnie sa. Hmm, tento sa mi páči.

"Teší ma, že sa budeme stretávať každý deň."

"Tak to teda nie si sama." Sasuke sa ku mne nakloní a pošepká mi do ucha: "Mimochodom si naozaj veľmi pekná.." Ruky mu obtočím okolo krku pobozkám na líce. "Ďakujem, ty tiež." oplácam mu lichôtku. Zrazu iba pocítim, ako ma niekto trhne od Sasukeho preč. Nestihnem ani zareagovať a už len vidím ako sa Sasukemu púšťa krv z nosa. Obzriem sa a vedľa mňa stojí Shikamaru a Hinata. Vyzerajú naozaj naštvane. "Čo to robíš, do riti?!" vybehnem po Shikamarovi. Hinata už pevne drží Sasukeho. Čo má toto znamenať?! "Ino, mali by sme sa porozprávať!" Shikamaru sa chce so mnou rozprávať? A o čom.. Síce mi Sakura hovorila, že potom za mnou príde, ale.. o čom sa chce rozprávať?

"Ty kretén, kto si myslíš, že si?!" vytrháva sa Sasuke z Hinatinho objiatia a jednu mu vráža.

"Nechaj ho!" okríknem ho a postavím sa pred Shikamara. Ten si chytí boľavé miesto a tiež mu začne tiecť krv, avšak z pery.

"Nedotýkaj sa Ino, rozumieš mi?!" kričí Shikamaru a ja sa na neho iba prekvapene pozriem. Teraz už naozaj ničomu nechápem. Prečo ma obraňuje?

"Sasuke, prosím ťa, poď ku mne do izby, ošetrím ti to.." navrhuje mu Hinata. Zamračím sa.. Žeby to bol ten chalan, čo sa jej páči? A podľa mojej úvahy, sa páči aj Sakure. Hmm, už to chápem, veď kto by mu neodolal.

"Nie, Hinata!" skríkne a Hinata celá sčervenie a prikývne. "A ty, imbecil, si láskavo dávaj na mňa pozor, toto si ešte vybavíme!" Shikamaru mlčí a Sasuke odchádza. V zapätí aj Hinata. "Prečo si to spravil?" pýtam sa Shikamara.

"Pretože.. keď som videl, ako sa na teba lepí.. Neviem. Proste som sa neovládol a vrazil som mu." Chytím sa mu pery a on zasyčí. "Prepáč.. Poď ku mne, ošetrím ti to." Shikamaru mi chytí ruku a usmeje sa: "Poďme radšej ku mne, v našej izbe nikto nie je a u vás je pravdepodobne Sakura a Hinata.. A ja ti chcem niečo povedať."

Späť u Sakury

"Dočerta, ja tej matike absolútne nechápem!" skríknem a hodím knihy o stenu. Lenže tú úlohu by som mala splniť, môžem získať body a tie sa mi budú hodiť. Lenže ja to naozaj neviem! Mám pocit, ako keby tú učebnicu matiky vymýšľali nejaké stvorenia, ktoré ani nehovoria ľudskou rečou. Možno by mi s tým niekto mohol aj pomôcť, ale kto? No jasné, Naruto! Na nič nečakám, beriem knihy a vyrážam z izby smerom k chalanským izbám. Sú na opačnej strane ako dievčenské, takže idem cez hlavnú halu a tam zabáčam do úzkej chodbičky. Izba číslo 16, izba číslo 16.. opakujem si a keď konečne zbadám tie správne dvere a otváram ich, tak do niekoho silno narazím a padám na zem. Chytím sa za hlavu a pozriem hore. No tak toto sa môže stať iba mne! Sasuke.