V mojom svete • 8. kapitola

Ahojte! :) Takže, po dlhšom čase pridávam novú časť V mojom svete. Je síce veľmi krátka, ale dúfam, že si ju užijete. :) S hin nemáme teraz moc času sa venovať blogu naplno, ale ja mám napísané nejaké časti z Nepotrebujem peknú poéziu a taktiež mám rozpísanú jednu jednorázovku a časť z Ja, moja dcéra a môj šialený brat. Takže to tu niekedy v blízkosti uvidíte. :)

---

VEČER

Sakura práve ležala na svojej posteli a premýšľala o dnešnom dni. Cíti sa dobre, ale zároveň aj zle. Na Gaaru je naštvaná, ale zároveň ho miluje. A Sasuke.. Ten sa k nej chová tak milo, láskavo a ohľaduplne. Ale nie je si istá, čo k nemu cíti. "Bože, prečo sa mi toto deje?" pýta sa sama seba. Naraz začuje zaklopkanie na jej dvere. Vstupuje Naomi. "Srdiečko, večera je hotová."

"Dobre, hneď som tam." Naomi odíde a Sakura vstáva z postele. Pozrie sa do zrkadla, trochu si prečeše vlasy a ide do jedálne. Kizashi aj Shiro už sedia za stolom.

"Ahoj, Sakura. Ako si sa mala?" pýta sa jej otec.

"Celkom fajn.. A ty?"

"Aj ja.." Kizashi sa pozrie na dcéru. "Nechceš mi niečo povedať? Zdáš sa nejako rozladená."

"Nie, nič sa nestalo." Ružovláska si sadá za stôl a púšťa sa do jedla. Už bola dosť hladná, takže jej iba tak slinky zbiehali. Zrazu zazvoní zvonček. Asi tak o minútu do jedálne prichádza Naomi s obrovskou kyticou ruží.

"To je pre Sakuru," hovorí Naomi.

Ružovláska vyvalí oči a pozrie na otca, ktorému v tom momente skoro zabehlo. Ten sa tvári.. to sa nedá ani opísať. Ale vyvalené oči má teda tiež, dokonca viac než Sakura. "Pre mňa?"

Vstáva od stola a preberá si svoje kvety od Naomi. Položí ich na klavír, ktorý stojí najbližšie a vyťahuje z nich maličký lístok. "Tie sú od Sasukeho."

"Od akého Sasukeho?!" pýta sa zhrozene Kizashi.

"Ehm.. od Uchihu.."

"Od Sasukeho Uchihu? Ty sa s ním odkiaľ poznáš? A prečo ti posiela ruže?"

"Ty ho poznáš?" Sakura je prekvapená. Nemyslela si, že by ho jej otec poznal.

"Áno, robil som s jeho rodinou obchody.. Ale odpovedaj mi, prečo ti posiela ruže?" Kizashi si odpije z kávy.

"Pretože.. no.. ehmm.. ja a Sasuke spolu teraz chodíme." Ružovláska sa pozrie na otca a ten okamžite vypľúva kávu z úst.

"Čože?!" dusí sa. Shiro vstáva a začne ho potľapkávať po chrbáte.

"Ehm.. tati.. Ja ti to potom vysvetlím, ano?" Sakura ani nečaká na odpoveď, okamžite schmatne kvety a uteká hore schodmi do svojej izby.

"Sak-" Kričí na ňu ešte Kizashi, ale je to zbytočné, pretože ružovláska je už hore.

Ružovláska rýchlo vletí do svojej izby, zatvorí dvere a okamžite vyťahuje z krabice jednu novú vázu, ktorú dostala od otca. Vojde do kúpeľne, napustí do nej vodu a položí vázu na stôl, pri zrkadlo. Opatrne do nej vloží kvety. "Ach, tie sú také krásne.." Ružovláska sa nad nimi začne rozplývať. Znovu si číta venovanie:

Ďakujem Ti za dnešný deň. Bol krásny.

Sasuke

"Aaaaaahhhh" ružovláska odloží papierik na stolík a poriadne sa nadýchne vône ruží. "A teraz je to už úplne v háji.." Sakura nevie, čo má robiť. Nechce raniť Sasukeho. "Na Gaaru musím zabudnúť. Nie je pre mňa!" túto mantru si zopakuje niekoľko krát. Lenže je dosť ťažké nemyslieť na niekoho, koho milujete, takže jej myšlienky znovu smerujú k červenovlasému mladíkovi. Sakura jemne potrasie hlavou. "Nesmiem naňho myslieť!" rozčúlene a zároveň vyčerpane vyťahuje zo skrine svoje pyžamo a oblieka sa. Potom pristúpi k posteli, posledný krát sa s úsmevom pozrie na kyticu, zhasína svetlo a lezie do postele.

Ráno o 7:45 zvoní Sakure budík. Tá ho celá rozospatá vypne a rozmýšľa, že sa ešte vráti do postele, ale včera si sľúbila, že vstane o niečo skôr, aby si mohla niečo urobiť s vlasmi. S povzdychom vstáva a ide do kúpeľne. Má šťastie, že škola, do ktorej chodí, má začiatok vyučovania úplne iný, ako iné obyčajné školy. Takže má do 9. hodiny čas. Umyje si zuby, očeše sa a vlasy si sťahuje do drdolu. Zvlieka zo seba pyžamo a vstupuje do sprchy. Tam je asi 10 minút. Potom vchádza naspäť do svojej izby a otvorí skriňu, do ktorej začne nazerať. Po chvíli sa rozhodne pre bielu sukňu a tričko lososovej farby. To si zapraví a na sukňu si dá ešte opasok, tej istej farby ako tričko. Zo spodu vyťahuje svoje obľúbené topánky s plným opätkom. Sadá si ku zrkadlu a pohľad jej skĺzne na kvety. Hneď sa jej vybaví jej prvý bozk. Prstami si jemne prejde po perách. O chvíľu sa spamätáva zo snívania a siahne po špirále. Trochu si namaľuje oči a potom schytí kulmu. "A teraz uvidíme, či ma poslúchnete a natočíte sa, vlasy!"

Asi o 20 minút je Sakura hotová a výsledok je naozaj skvelý. Na jej krátkych vlasoch to vyzerá naozaj krásne, to si musí priznať. Berie si tašku, posledný krát sa pozrie do zrkadla a odchádza do jedálne. Nikto sa tam však nenachádza. Pristúpi ku stolu a vidí, že je na ňom nejaký list. Zoberie ho a číta, čo je na ňom napísané:

Sakurka, ja som išla na nákupy a tvoj otec aj so Shirom museli na jednu obchodnú schôdzku. Nachystala som ti aj kávu- je v kuchyni, zober si ju. Prajem ti pekný deň. Neskôr mi môžeš porozprávať o tom, čo sa stalo včera, som naozaj zvedavá, heh.Naomi

Sakura si povzdychne. "Takže ďalší deň, kedy budem sama pri stole.." Naozaj ju mrzí, že väčšinu svojho života trávi sama, želá si, aby si ju jej otec viac všímal.. Ale nie tým jeho pozorovateľským spôsobom, ale spôsobom otca. Aby spolu trávili viac času. Celý jej život sa iba sťahovali, Sakura nemala skoro žiadnych priateľov, nikde nezostali viac ako 2 mesiace. Nikdy nemala možnosť spoznať lásku, a teraz, keď ju konečne našla, tak sa iba trápi.. V živote by si nepomyslela, že láska môže až tak bolieť. Sakura si sadá ku stolu, zje raňajky, ktoré jej nachystala Naomi, zoberie kávu z kuchyne, schytí batoh a poberá sa do školy. Cestou jej myšlienky blúdia znovu k jednému a tomu istému- Gaara a Sasuke.