Bláznivá • 2. kapitola


Ahojte :) Dnes Vám prinášam ďalší dielik Bláznivej, verím, že sa Vám bude páčiť :) Pokúšam sa byť vtipná, no neviem, či sa vám to bude zdať vtipné :D Ospravedlňujem sa za chyby, no dopisovala som to a prepisovala, stále som nebola s tým spokojná :D Prajem príjemné čítanie :)
PS: Držte palce, zajtra so Saky píšeme monitor, tak snáď sa to dobre podarí :)



Ružovláska si nevedela ani predstaviť, ako to vydrží s jej spolubývajúcou, ktorá sa mení každých 5 minút, ninjom Indigom, vrahyňou Tenten a kopou ďalších bláznov. To však ešte netušila, čo ju bude čakať na ceste späť do izby a ráno.
Sakura

Je naozaj zábavné, keď sa dostanete niekde, teda presnejšie, do blázinca v zapadákove, kde nikoho nezaujíma, kto ste v skutočnosti... Naozaj epické! STOP! Nechápem, ako na také niečo môžem ešte myslieť, určite niekomu po čase dôjde, že nie som doma a že tam chýbam...Veď doma nebude mať kto umývať riady a upratovať svinčík, čo tí úžasní ľudia, ktorí si dovoľujú tvrdiť, že sú mojimi rodičmi, po sebe zanechávajú.
Sakura už mala všetkého po krk. V tomto blázinci zatiaľ nespoznala nikoho normálneho a nemala ani najmenšiu chuť a ani dôvod, prečo by tu mala ostať. No ale ako by sa odtiaľ mohla dostať, keď ani netuší, kde sa nachádza?
Práve míňala izbu číslo 35, keď takmer do niekoho vrazila. Jej obeť sa okamžite otočila.
"Ty si tá nová, čo býva s Hinatou, že?" opýtalo sa hnedovlasé dievča, ktoré bolo Saky nejaké známe. Kto to len môže byť? Niekde som ju už videla, ale vôbec neviem, kde...zamyslela sa ružovláska.
"Ehm, áno! A ty si?" opýtala sa.
"Som Tenten!" predstavila sa hnedovláska a priateľsky podala ruku ružovláske. Tenten? Nie je to náhodou tá vrahyňa, ktorú spomínala Hanita? podivila sa Sakura, no nakoniec podala ruku tej "vrahyni".
"Kde máš namierené?" opýtala sa vrahyňa po chvíľke ticha, ktoré obidve dievčatá strávili pozeraním sa na tú druhú a premýšľaním. Sakurine myšlienky sa stále uberali smerom k tomu, prečo je tu tá Tenten a koho vlastne zabila a prečo teda nesedí vo väzení. Všetko sa jej zdalo úplne nelogické, akoby toto nebol ani normálny svet, len veľká kopa nešťastných príbehov nešťastných bláznov.
"Do kúpeľní, ty?" odvetila ružovláska.
"Ja tiež, aspoň ti ukážem, kde sú, zrejme to ešte nevieš." skonštatovala hnedovlasá a pokynula Sakure aby išla za ňou.
Čo ak ma chce zabiť? Isto ma odvedie niekde inde, do nejakej mučiarne a tam ma zabije! Ona ma chce určite zabiť alebo prinajmenšom umučiť k smrti! Alebo ma ide zabiť a zjesť, lebo je určite kanibal! To dievča sa zbláznilo, určite nebudem jej prvá obeť, ona ma ide zabiť! panikárila Sakura.
"Dobre." odpovedala nasucho a v hlave sa jej vytvoril obraz, ako prosí tú vrahyňu o milosť. Hanita mala určite pravdu, to dievča sa zbláznilo! Moment! Hanita? Veď ona je stopercentný blázon, ako si môžem myslieť, že táto predo mnou je vrahyňa? A keby aj bola, určite by nebola taká priateľská! A to by som vycítila, že niečo nie je v poriadku! Hlavne nepanikár, Sakura, hlavne žiadna panika..!
Zatiaľ čo sa ružovláska tak trocha stresovala o to, či prežije, tak sa v izbe 57 dialo niečo, čo nebolo vôbec normálne.
Hanita
"Hm! Dnes máme celkom pekný večer, všakže Indigo?" prihovárala sa modrovláska svojmu psovi. Áno, psovi. V blázinci síce zvieratá mať nemohli, no Hanitka bola veľmi inteligentná a jedného si "prepašovala". "Čo by si povedal na takú prechádzku?" "Pes" nič nehovoril, no naša Hanitka sa rozhodla, že mu tú prechádzku dopraje, atak sa vydala ku svojej skrini, z ktorej vybrala špagát a dala ho spomínanému psovi okolo krku. Potom so zobrala do vrecka zubnú pastu a vydala sa so psom na prechádzku. Keďže mala veľmi veselú náladu, začala si spievať svoju vlastnú pesničku:
"ja a môj pes! Ja a môj pes! Ja a môj pes sa prechádzame! Iba ja a môj peeeeeeeeeeees!!!"
Pomaly sa blížila ku kúpeľniam, no značne niekto jej spev začul. nemohol to byť nikto iný, ako úžasný telocvikár Gai.
"Dobrý večer, Hanitka! So psom na prechádzke?" opýtal sa a hodil pohľad na zelenú kefku uviazanú na špagáte, ktorá mala predstavovať Hanitkinho psa.
"Čo ste sa zbláznili, pán profesor? Veď to je kefka!" zahriakla ho.
"Och, tak to sa veľmi ospravedlňujem!" zdvihol ruky na znak sebaobrany a vydal sa smerom k zborovni. Keď už bol dosť ďaleko, tak si modrovláska povedala:
"No vidíš Indigo! Zasa nám naletel! Odkedy by si ty bol zubná kefka? Si pes ako sa patrí!" povedala a začala vytláčať zubnú pastu po podlahe. V tej chvíli sa otvorili dvere, ktoré viedli do dievčenských kúpeľní a objavila sa v nich ružovláska.
"Hinata? Si v poriaku? Čo sa stalo?" ustráchane sa k nej rozbehla.
"Som, len som bola tuto s havkáčom na prechádzke a pozri, nehoda!" povedala a ukázala na bielu pastu pri kefke, ktorá mala zrejme predstavovať výkaly.
"A- aha" zakoktala sa Sakura a mala chuť vybuchnúť do smiechu, no nechcela sa hádať, takže sa zdržala. "A nevieš, kde by mohol byť Indigo?" opýtala sa, pretože verila, že by jej mohol vysvetliť pozoruhodné správanie tejto modrovlásky.
"No predsa na špagáte!" odpovedala Hin a usmiala sa. Sakura stuhla. Na špagáte? Akože na špagáte? Tá Hanita sa musela zblázniť, Indigo sa chce obesiť a ona sa prechádza s kefkou na špagáte, akože so psom? pomyslela si a nervózne sa rozbehla. Nakoľkátke že to býval Naruto, teda Indigo? Nemala čas sa pýtať, vedela len, že chalanské izby sú od 70 do 130. Schody brala po dvoch s nádejou, že sa dostane k blondiakovi čo najrýchlejšie a tak mu pravdepodobne zachráni život. Zrazu sa ocitla na úzkej chodbe s dverami od 70 po 85. Rýchlo otvorila prvé, no nikto tam nebol. Behala od dvier ku dverám a v duchu si hovorila: "Naruto! Vydrž!!!"Sama nechápala, prečo jej záleží na prežití toho blázna, no chcela ho zastaviť skôr ako urobí obrovskú hlúposť. Konečne otvorila dvere, v ktorých niekto bol.
Hnedovlasý mladík sedel na zem a pokúšal sa meditovať, keď niekto narušil jeho chvíľku ticha. Prudko otvoril oči.
"Čo tu chceš?" opýtal sa priamočiaro ružovlásky.
"Ja.. Len niekoho hľadám..." zakoktala sa, pretože jej bolo trápne, že niekoho vyrušila.
"Vieš o tom, že by si tu nemala byť?" položil otázku, na ktorú sa nedalo odpovedať nijako inak ako odpovedala a aj Sakura.
"Viem, ale ja niekoho hľadám!" zopakovala a mladík sa postavil.
"Smiem vedieť, koho?"
"Na- Naruta alebo Indiga!" odpovedala.
"Býva na 77-ičke, o dvoje dvere ďalej." odpovedal pokojne a premeriaval si ružovlásku pohľadom. "Mimochodom, som Kiba.." predstavil sa a podal jej ruku na privítanie.
"Sakura. Údajne Yoko, ale to je nadlho. Ďakujem!" usmiala a zmizla na chodbe. Rýchlo prebehla okolo dverí 76 a dostala sa pred dvere 77. Neváhala a otvorila ich, no to čo zbadala ju veľmi prekvapilo.
"Indigo!!!!!!!!!!!!!!!!! NIEEEEEE!" zvrieskla, že to musel počuť celý blázinec. Blondiak sa vyľakal a pustil nôž na koberec. Teda, presnejšie, kunai.
"Sakura? Čo chceš?" opýtal sa a vydýchol si.
"Kde máš to lano? Kde je? Kde si ho schoval? Načo ti je ten nôž?" vysypala na neho všetky otázky, ktoré jej momentálne behali po mysli.
"Aké lano? Kde máš nôž? To je kunai, moja ninja zbraň! Aké lano?" nechápal a zároveň vysvetľoval.
"To Hanita!" odpovedala a dúfala, že to Naruto, teda Indigo, pochopí.
"Čo s ňou? Zasa ju otravuáje vrahyňa? Treba použiť moju nanjovskú..."
"Nič netreba!" odpovedala ružovlasá a bolo vidno, že jej spadol kameň zo srdca. Očakávala, že nájde svojho nového kamaráta ako si viaže okolo krku slučku, no on sa veselo hrajká s nejakým kunaiom. Zjavne jej došlo, že Hanita to nemá v hlave v poriadku- nič prekvapivé. "Hanita... mi povedala, že si na špagáte!" vysvetľovala nervózne.
"Na špagáte?" zasmial sa Naruto. "Na akom špagáte? Ako pravý ninja by som zomrel jedine v boji! Žiaden špagát!" vysvetľoval.
"Ale..." nechápala Sakura, no len kývla rukou, že to je jedno.
"Nemyslela náhodou svojho psa?"
"Psa?" zamyslela sa ružovláska a vtom si spomenula na kefku na špagáte- teda Hanitkinho psa. Všetko jej začalo do seba zapadať a tak sa celý problém vyriešil. "Asi o bude tá kefka..." poznamenala.
"Tiež to vidíš ako kefku?" opýtal sa jej. "Už som sa vyľakal, že som sa zbláznil a že tam ten pes je, ale ja vidím len kefku!" polemizoval.
"Žeby to bolo tým, že tam tá kefka je? Je to len kus špagátu, na ktorom je priviazaná kefka." zasmiala sa Sakura a vypochodovala z izby. Nuž, aspoň jedno pozitívum- nie som jediná, ktorá namiesto psov vidí kefky na špagáte! pomyslela si veselo.
"Tak teda ahoj Naruto! Vidíme sa zajtra!" rozlúčila sa s ním a ešte mu na rozlúčku zamávala. Potom sa rozbehla na začiatok chodby, zahla doprava a zbehla po schodoch. Namierila si to späť do izby, že si pôjde ľahnúť, pretože celý problém s Indigom a špagátom jej dal riadne zabrať. Prebehla okolo izby číslo 55 a otvorila si dvere na vlastenj izbe, kde našla Hanitku, ako behá dookola.
"Kolo, kolo mlynskéza štyri rýnske, kolo sa nám polámalo a do vody popadalo urobilo bác!" spievala si modrovláska a pobehovala po izbe. Ružovláska len zakrútila očami, pretože naozaj netušila, čo má na toto povedať. Popriala Hinatke, ktorá sa upokojila a tiež si ľahla dobrú noc a prezliekla sa do pyžama. Dlho do noci premýšľala, ako sa odtiaľto dostane a že či má vôbec cenu pokúšať sa o to. Pokúšala sa dokonca aj zaspať, no nedovoľovalo jej to Hanitkine chrápanie a brblanie o snov. Napokon predsa nadránom zaspala, no prebudila ju nejaká záťaž na nohách a nemilé zvuky- krochkanie.

Takže! Taký malý dodatok :) Scéna, kde Hinata kráča po chodbe s kefkou uviazanou na špagáte je napísaná podľa SKUTOČNOSTI! teda, aspoň to kráčanie s kefkou na špagáte :D Áno, stavila som sa len tak zo srandy so Saky a stávku som vyhrala :D No učitelia sa na mňa pozerali dosť divne, keď som sa preháňala so špagátom a kefkou len tak po chodbe :D Jedna kamarátka sa ma dokonca opýtala, že čo to mám, tak so povedala, že psa :D Nevadí, stáva sa :) Dúfam, že ste si poviedku užili a aj sa trocha pobavili :)

Comments