V mojom svete • 6. kapitola

Ahojte!!! :) Konečne pridáma poviedku V mojom svete.. Nebola tu už dva mesiace, ja viem. :( Lenže ja som teraz bez notebooku aj bez "starého" počítača, takže sa tu nemám ako dostať. Teraz som na bratovom notebooku (on je preč).. Ale mám dobrú správu! Notebook sa mi už konečne začal opravovať, takže, tipujem, do takých 2 mesiacov by som ho už mohla mať. :) Táto časť bola napísaná už dávno, takže sa ospravedlňujem za chyby. Dúfam, že sa bude páčiť. :3

---

Sakura ležala na posteli a s úsmevom nemo pozerala na strop. Stále sa jej vybavoval ten okamih, ktorý sa stal ani nie pred hodinou. Zrazu jej zazvonil mobil. Keď videla na svietiacom displayi jeho číslo, oči sa jej rozžiarili a srdce začalo búchať. "Ahoj, len som ti chcel povedať, že mi veľmi chýbaš.." ozvalo sa. "Vieš.. ak som otravný, tak prepáč.." "Nie, nie, nie si otravný.. Popravde ja som ti už chcela zavolať tisíckrát." Obidvaja sa začali smiať. "Ľúbim ťa." "Ja teba viac.." "Chcel som sa ťa, ale niečo spýtať.. Nešla by si zajtra na zmrzlinu alebo kde.. Vieš.. no.. ako.. rande." Sakura sa usmiala a vo svojom vnútri začala šalieť od radosti. "Áno, pôjdem veľmi rada." "Tak zajtra po škole.." "Dobre, teším sa. Ahoj. A veľmi, veľmi ťa ľúbim. Maj sa." "Ahoj, láska. Aj ja ťa ľúbim." Ružovláska položila telefón vedľa seba a chvíľu ešte ležala. Stále nemohla tomu uveriť. Konečne má svoju lásku.

V ŠKOLE

"Čože????? Ty chodíš s Gaarom????" Hinata nemohla uveriť vlastným ušiam. "Ššššššš..Áno, dnes máme rande." "Aaaaa!!! Sakura, som taká šťastná!" Hinata musela ružovlásku objať. Bola taká rada, za obidvoch. "Ďakujem, Hin.. Ale zatiaľ to nikomu nehovor.." "Ani Ino a Narutovi?" "Im môžeš, Ino to už asi aj vie, pretože včera bola so mnou, keď prišiel Gaara a pozval ma prejsť sa..Takže.. asi si to aj domyslela.." Ružovláske nemohol zmiznúť úsmev z pier. "Tak poďme už do triedy.." Sakura chytila Hinatu za ruku a ťahala ju do triedy. "Dúfam, že nás nikto nepočul.." dodala. Avšak mala smolu. Spoza rohu vyšla Karin aj s Tenten. "Karin a čo teraz?" Červenovláska založila ruky a tvárila sa premýšľavo. "Neviem Tenten.. Ale niečo vymyslím.. Ich schôdzka sa nemôže nikdy uskutočniť." "Ale prečo chceš práve Gaaru?" Hnedovláska vôbec nechápala. Veď má úplne všetko. Na škole je najpopulárnejšia a ešte k tomu má toho najpopulárnejšieho chalana. "Prečo chceš Sasukeho vymeniť za obyčajného chalana?" "Tenten.. Gaara má niečo v sebe, čo ma nesmierne priťahuje. A určite aj ja jeho priťahujem. To ty ale nepochopíš, pretože teba nikto nechce." Tenten sa zamračila a hneď nato spoza toho istého rohu vyšiel Sasuke, ako vtedy Karin. "Láska, takže ty ma chceš vymeniť.." pošeptal jej do ucha. Karin sebou myklo a pohotovo sa otočila. "Tenten vypadni." Hnedovláska rýchlo odišla. "Ticho, Karin, teraz nehovor." Karin stíchla a aspoň pre jedenkrát nechala hovoriť Sasukeho, keď to chcel. "V pohode.. Ja som sa tiež chcel s tebou rozísť." To Karin na okamih prekvapilo, ale potom pochopila. "No jasné.. Kvôli Sakurke, však?" "Možno áno.." "Sasan, ale teraz ťa asi sklamem. Dnes má totiž tá ružovlasá rande s mojím Gaarom." "Č- čože?!" "Áno, Sasí.. Predbehol ťa.. Ale ja na rozdiel od teba viem, ako to prekazím.. A vlastne tým spravím láskavosť aj tebe. Potom môžeš rýchlo po nej skočiť." "Čo máš v pláne?" zaujímal sa čiernovlások. "To ťa teraz nemusí trápiť, Sasan." Karin sa otočila a odišla do triedy. Sasuke tam ešte chvíľu zostal stáť, ale potom aj on odišiel do triedy. Hneď ako tam vošiel, tak uprel svoj vražedný pohľad na Gaaru. Ten vôbec nechápal o čo ide, ale ďalej to neriešil. Čiernovlások si sadol a pozrel na ružovlásku. Tá sa tam v pohode usmievala na toho, podľa Sasukeho, červenovlasého idiota. Dúfal, že Karin sa im to podarí prekaziť, aj keď si uvedomoval, že by sa nato nemal spoliehať. Mal by ju dostať z vlastného úsilia.

"Sakura!" Sakura už čakala na Gaaru, keď v tom na ňu červenovlások zakričal. "Áno?" "Ja tu musím ešte zostať, pár žiakov si zavolali, ako keby na také ´doučovanie´. Stretneme sa o hodinu v parku? Už mám všetko nachystané, bude to dokonalé." "Dobre, tak ja za vtedy behnem ešte domov." "Ok, tak o hodinu. Veľmi sa teším." Sakura sa na Gaaru iba usmiala a odišla. V bruchu jej lietali motýle. Už sa nemohla dočkať.

Keď Sakura prišla domov, tak rýchlo vybehla do svojej izby. Musela sa prezliecť, pretože cestou, ako išla do školy, do nej nechtiac vrazil malý chlapček so zmrzlinou, takže na tričku mala obrovský čokoládový fľak. Otvorila skriňu a asi 5 minút sa do nej pozerala. Mala tam toľko vecí, ale nevedela, čo si vybrať. Po dlhom premýšľaní schytila tričko kakaovej farby. Sukňu si nechala, tú čo mala, iba si do nej zapravila tričko. "Ešte mám pol hodinu.." Sakura si sadla za veľké zrkadlo a začala si natáčať vlasy. Nemala čo do vtedy robiť a takto bude vyzerať viac upravene.

Gaara sedel v triede s ďalšími žiakmi zo školy. Bola tam s nimi Kurenai a tá im hovorila niečo o matike a fyzike. Hneď za Gaarom sedela Karin s Tenten. Červenovláska stále nemohla prísť na to, akoby zobrala Gaarovi mobil pre svoj plán. Zrazu jej trkol celkom dobrý nápad. "Tenten! Už to mám!" hnedovláskou myklo a priklonila sa ku Karin. Tá jej pošeptala, čo presne má teraz robiť. "Myslíš, že si to nevšimne?" Tenten pochybovala. Nevedela, či to bude fungovať. "Áno, bude! A makaj!" Tenten prikrčeno prišla ku Gaarovi, aby si toho Kurenai nevšimla. Aj tak bola otočená k tabuli a niečo tam písala. "Gaara? Prosím ťa, máš červené pero?" Tenten sa na neho usmiala. "Počkaj, pozriem sa." Gaara sa začal prehrabovať v taške. Hnedovláska mu rýchlo schmatla mobil spod lavice a schovala ho do vrecka na nohaviciach. "Tu je." Červenovlások jej podal červené pero. "Ďakujem, ti pekne." Tenten si sadla a nenápadne podala Karin mobil. Tá rýchlo vyhľadala Sakurine číslo a začala písať sms-ku. Ruším to. Nehovor na mňa a ani mi nepíš. Nenávidím ťa. Karin sa zatvárila víťazne a správu odoslala. Nato sa uškrnula a mobil podala Tenten. Tá znovu prišla za Gaarom a podala mu pero. "Ďakujem." Gaara otvoril tašku, aby ho tam mohol dať. Za vtedy mu hnedovláska rýchlo šuchla mobil pod lavicu a sadla sa späť na svoje miesto. "Tak a to by sme mali.. Chcela by som vidieť jej výraz, keď si to bude čítať." Červenovláska si podoprela bradu a pozrela na Tenten. Tá sa tiež uškrnula. Tak tento plán im vyšiel.

Sakura práve odložila kulmu, keď jej zapípal mobil. Otvorila správu a do očí sa jej nahrnuli slzy. Nemohla tomu uveriť. Čo spravila zle? Odložila mobil, podišla k posteli a ľahla si na ňu. Jej vankúš bol okamžite premočený. Zvíjala sa tam a nevedela prestať plakať. V tom na ňu zakričala Naomi. "Sakura? Poď rýchlo dole, prosím." Ružovláska zdvihla hlavu a pretrela si oči. Pozrela sa do zrkadla a pod očami mala trochu čierne od maskary. Pozrela sa na podušku a tá bola tiež čierna. Sakura si povzdychla. Prišla do vlastnej kúpeľne, ktorú mala hneď v izbe. (Samozrejme oddelenú dverami :D), navlhčila servítok a snažila sa to zmyť. Keď už ako tak vyzerala, otvorila dvere a podišla ku schodom. Započula hlas svojho otca. "Už prišiel? Nie, nemôže ma takto vidieť, na všetko by sa pýtal.." Sakura sa chcela otočiť a zaliezť do izby, akože spí, ale Kizashi ju už zbadal a tak nemohla už odísť. "Sakura! Ahoj, ako si sa mala?" Ružovláska zišla dole schodmi a Kizashi sa zamračil a na tvári sa mu hneď objavil ustarostený výraz. "Sakura, čo sa stalo? Je ti niečo?" Ružovláska nevedela, čo mu povie. Nemohla by povedať pravdu, ešte by sa k tomu presťahovali. Áno, Kizashi by bol schopný to spraviť. "Ahoj, tati.. Nie, len mi je trochu zle a som unavená." Kizashi pristúpil k Sakure a pohladil ju po tvári. "Musím zavolať doktora.." "Nie, tati! To je v pohode, iba ma trochu bolí brucho.." "Nie, musí ťa vidieť doktor. Čo keď je to niečo vážnejšie?" "Tati, prosím.. Som v pohode." Kizashi pochyboval, chcel by ho zavolať. Ale po prvýkrát Sakure vyhovel. "Naomi, prosím ťa, uvar jej čaj." "Áno, hneď to bude." "A Sakura, ty si choď ľahnúť." Ružovláska iba prikývla a šla späť do izby. Ľahla si a o chvíľu prišla Naomi aj s čerešňovým čajom. "Saky, ja viem, že ti zle nie je.. Povedz mi, čo sa stalo?" Naomi si sadla vedľa Sakury a pozrela sa jej do očí ustarosteným pohľadom. Sakura chvíľu mlčala, ale potom sa jej znova pustila slza po líci. "Saky.." "Naomi vieš.. No.." Sakura nevedela, ako odpovedať. Cítila sa hrozne. "Ten chalan, čo som ti hovorila, že sa mi páči..Prestúpil sem na školu.." "Saky a z toho plačeš? Nemala by si byť rada?" Naomi nechápala. "Bola som veľmi šťastná a ešte šťastnejšia, keď ma pozval na rande.. Mali sme ho mať dnes.. Ale on to zrušil." "Ale veď, možno mal pre to svoje dôvody.." "Nie Naomi.. Úplne ma zrušil, napísal mi, že už ma nechce vidieť, aby som naňho nerozprávala.." Ružovláska sa znovu rozplakala. "Zlatíčko moje.." Naomi objala Sakuru okolo ramien a pobozkala do vlasov. "Neboj sa, všetko bude v poriadku." "Neviem.. Veľmi ma to bolí.." "Ja viem.. bola to tvoja prvá láska.. Ale musíš mať hlavu hore, raz určite príde muž, ktorý ťa bude ľúbiť a urobí ťa šťastnou." Sakura sa ešte viac schúlila v Naominom objatí. "Bola by som rada, keby to bol práve on.."

Hneď ako skončila tá hodina, tak sa Gaara rýchlo vybral ešte do kvetinárstva a kúpil obrovskú kyticu plnú ruží. "Snáď má rada ruže.." Gaara sa zamyslel, ale potom sa rýchlo vybral na miesto, kde sa mali stretnúť. Už tam čakal voz s dvomi koňmi aj človek, ktorý ich bude viesť. "Dobrý deň, o chvíľu tu bude." Červenovlások sa posadil a ten pán iba prikývol. Keď prešla polhodina, Gaara sa nervózne pozrel na hodinky. "Prečo mešká?" v hlave mu vírilo množstvo príkladov, prečo tu ešte nie je, ale potom ich zahnal a dúfal, že sa čoskoro objaví. Lenže prešla ďalšia polhodina a to už Gaara vôbec nechápal. "Nestalo sa jej niečo? Ale to by mi určite zavolala.." Gaara smutno vystúpil z voza, zaplatil pánovi a kyticu hodil o zem. "Prečo mu to spravila?" Červenovlások vybral z vrecka mobil a vytočil Sakurine číslo. "Prečo mi voláš? Nechaj ma tak, už si mi dostatočne ublížil." ozvalo sa a hneď to aj položila. Už nechápal absolútne nič, nevedel čo si má myslieť, čo má cítiť. Niečo však cítil a to bolo veľké sklamanie a hnev.

Ráno sa Sakure vôbec nechcelo vstávať. Nemala chuť ísť do školy, nemala chuť vôbec na nič. Avšak do školy ísť musela. Obliekla sa, spravila rannú hygienu a naraňajkovala sa. Pri raňajkách jej otec nebol, pretože musel súrne odísť niečo vybaviť do jednej z jeho pobočiek v Anglicku. Shiro odišiel s ním, takže pri stole bola sama. "Naomi?" "Áno, Sakura?" Naomi vyšla z kuchyne, aby na ružovlásku videla. "Musím ísť do školy? Otec sa to nemusí dozvedieť, je predsa preč.." Naomi vyvalila oči. Sakura by predsa nikdy nič také nechcela, vždy bola čestná. "Sakura! Samozrejme, že musíš. A tvoj otec by sa to dozvedel, keby si nebola v škole, tak by mu zavolali.." To však ružovláska nemohla vedieť, pretože nikdy do školy nechodila, mala iba domáce učiteľky, keďže sa stále sťahovali z miesta na miesto. Povzdychla si, zaďakovala za jedlo, zobrala si tašku a odišla. Premýšľala nad tým, že pôjde za školu, ale potom to nechala tak, pretože k čomu by jej to bolo? Po prvé, mala by z toho iba problémy a po druhé, aj tak by sa s Gaarom stretla zajtra a každý iný deň.

Keď prišla do školy, vybrala si knihy zo skrinky a chcela ísť do učebne. Avšak niekto ju zastavil. "Sakura, ja ťa vôbec nechápem, prečo si mi to včera spravila?" Ružovláska sa otočila a zbadala Gaarovu tvár. Zaťala zuby, aby sa jej nespustili z očí slzy. "Čože? Veď už ma nechceš vidieť, tak prečo na mňa rozprávaš?" "Č- čože?" "Asi ťa baví hrať sa s mojimi citmi. Vieš čo, nechám ťa na pokoji, sám si to predsa chcel." Ružovláska sa rozbehla do triedy a sadla si. Gaara tam chvíľu stál, ale potom sa rozbehol za ružovláskou. Keď bol v triede už bol skoro pri jej lavici, ale do triedy práve vošiel Kakashi, tak si musel sadnúť. Každú prestávku Sakura niekde zmizla, aby ho nemusela vidieť. Ino s Hinatou to nechápali. Sakure tiež nemohli nikde nájsť. Chceli ísť za Gaarom, ale potom sa rozhodli, že pôjdu najskôr za Saky. Ďalšia hodina začala a Sakura sa znova objavila v triede. Hinata to musela využiť. "Saky, čo sa deje?" pošeptala jej. "Nič.. Ja- ja ti to potom po škole poviem.." "Ale-" Hinata to ani nedopovedala, pretože ich Kakashi prerušil. "Dievčatá! Utíšte sa!" Modrovláska prikývla, ale Sakura sa na učiteľa ani nepozrela. "Prečo mi toto robí?" na túto otázku nevedela nájsť odpoveď.

Cez ďalšiu prestávku Sakura znovu zmizla. Hinata to už nevydržala, tak sa vybrala za Gaarom. "Čo sa deje?" Modrovláska mu položila ruku na rameno. "Hinata, ja vôbec neviem.. Včera ma tam len tak nechala, nezavolala mi, nenapísala.. Čakal som tam na ňu ako taký idiot a teraz so mnou nechce ani hovoriť.." "A nestalo sa niečo?" "JA NE-VIE-M! Hovorím ti, že mi nič nechce povedať.." "Hmm, skusím sa s ňou porozprávať.." Hinata sa otočila a sadla si späť na svoje miesto. Naruto s Ino za ňou prišli, tiež nechápali, čo sa deje.

"Tenten, okamžite ju musíme nájsť." Karin chodila po chodbe ako šialená. "Ale koho?" "Predsa Sakuru!" "Ale prečo?" Červenovláska sa chytila za hlavu. "Preboha Tenten! Musíme jej predsa z mobilu vymazať tú správu.. Čo keď ju Gaarovy ukáže? Potom sme skončili!" "Ahaa.. No ja som ju videla v učebni chémie a-" "Tak poďme!" Karin zavelila a už obidve bežali do učebne. Keď otvorili dvere, Sakura tam už nebola. "Už tu nie je.." "Ja ťa asi prizabijem!" Karin nabehla na čele žila. Tenten to nevnímala, niečo si všimla na stole. "Pozri Karin.. Nie je to jej mobil?" Červenovláska sa tiež pozrela na stôl a naozaj, bol tam Sakurin mobil. Karin k nemu podišla, schmatla ho a ihneď vyhľadala tú správu a dala zmazať. Potom mobil položila späť. "Nemali by sme jej ho zaniesť?" "Ty hlupaňa! Keby si jej ho zaniesla, tak by si určite myslela, že si jej tú správu vymazala ty!" Červenovláska si povzdychla a vybrala sa z učebne. Tenten ju ako jej verný psík, okamžite nasledovala.

Posledná hodina ubehla celkom rýchlo. Sakura si pobalila veci a naraz zistila, že jej chýba mobil. "Sakura, povieš mi to teda? Ja.. Nemôžem sa na teba pozerať, keď si taká smutná.. Možno by som ti poradila.." "Dobre, Hin.. Len si musím zájsť pre mobil, nechala som ho v učebni chémie.." "Ok, počkám ťa pred školou." Ružovláska iba prikývla a rozbehla sa pre mobil. Keď ho našla, rýchlo sa vybrala za Hinatou. Tá už čakala pred školou. "Tak čo sa deje?" začala modrovláska. "Vieš.. No.. Včera sme boli s Gaarom dohodnutí, ale on mi potom poslal správu, že ma nechce v živote vidieť a nemám na neho hovoriť, tak-" "Počkať! On mi povedal, že si ho tam včera nechala samého, že tam na teba čakal a-" "Čože?" Sakura vôbec nechápala. V tom momente zo školy vychádzal Gaara. Keď ružovlásku zbadal, okamžite si to k nej namieril. "Vysvetlíš mi ten včerajšok?" išiel hneď na vec. "Tak.. Ja vás nechám, aby ste sa porozprávali.." modrovláska ustúpila a odišla. Nechcela tam prekážať. "Ja ti to mám vysvetlovať? Skôr by ty by si mi to mal vysvetliť!" "Čo? Veď ty si ma tam nechala stáť, ako takého panáčika!" "Samozrejme, keď si mi napísal správu, že to rušíš a nechceš ma už v živote vidieť! Vieš ako som sa cítila?! A vôbec nechápem, prečo si mi to napísal, neviem, čo som ti spravila!" Gaara na ňu iba čumel, nechápal o čom to hovorí. "Č- čože? Ja som ti nič neposielal.." "Nie? Tak pozri!" Sakura vytiahla z tašky mobil a začala v ňom hľadať správu. Blúdila v sms-kách, ale akoby sa vyparila. "Nie.. čo? Ja.. ja ju tu nemám.." "Jasné.. Takže ja som ti poslal správu hej? Veď ju tam ani nemáš! Bol by som veľmi rád, keby si si prestala vymýšľať.." "Nie, Gaara.. musíš mi veriť, naozaj mi prišla od teba tá správa!" "A prečo ju tam potom nemáš?!" "Neviem, proste tu nie je! Ale, vieš čo?! To je jedno! Nerieš to! Už toho mám plné zuby, ako by sa nič nestalo! Akoby sme sa nikdy nestretli, akoby sme sa nikdy nespoznali!" Ružovláske sa do očí nahrnuli slzy. Dosť ju to mrzelo a Gaaru tiež. Nakoniec sa na neho iba pozrela, otočila sa a odišla. Červenovlások ju ešte chvíľu pozoroval, ale potom sa aj on vybral domov. Asi po 20 metroch na neho niekto zakričal. "Gaara!" bola to Karin. "Prepáč, Karin.. Ale nemám náladu.. Chcem ísť domov.." Karin presne vedela koľká bije, pretože ich rozhovor celý videla aj počula. "Stalo sa niečo?" robila sa, že o ničom nevie. "Nie..vlastne áno.. Nerieš to, to je jedno.." "Ale, vieš, možno by som ti pomohla.." usmiala sa ne neho. "Karin ďakujem ti.. Ale nechcem to riešiť, pochop to, prosím.." "Tak dobre, keď nechceš, nebudem ťa nútiť." Červenovláska ho chytila za ruku. "Nejdeme do baru na džús?" navrhla. "Radšej nie.. Chcel by som ísť domov.." "Ale no tááák! Aspoň sa trochu rozptýliš a bude ti lepšie.. Poď!" Karin ho ťahala za ruku a Gaara sa nakoniec nechal presvedčiť. Možno sa naozaj rozptýli a bude mu lepšie.

Keď Sakura prišla domov, vybehla do svojej izby a zatvorila sa. Doma bola sama, pretože Naomi bola na nákupoch a otec so Shirom sa ešte nevrátili. Ľahla si na posteľ a rozmýšľala. Vôbec tomu nechápala, nevedela nájsť žiadne vysvetlenie. Z jej myšlienok ju prerušilo vyzváňanie mobilu. Pozrela na display a zistila, že jej volá Sasuke. "Ahoj, Sasuke." "Ahoj, Sakura. Ja.. prepáč, ak ťa otravujem, ale dnes v škole si sa mi zdala nejaká.. No.. stalo sa niečo?" "Nie, neotravuješ. Stalo, ale to je jedno. Už to nechcem riešiť.." "Aha, ale keby si chcela, tak som tu vždy pre teba." Ružovláska sa usmiala. Bola rada, že jej zavolal. "Ďakujem Sasuke..Vieš čo? Nezájdeme si zajtra na ten ďžús?" "Haha, dobre môžeme." "Ok, teším sa. Ahoj." "Ahoj."