Stávka o lásku • 9. kapitola

Ahojte, konečne niečo pridávam :) Pôvodne som chcela túto kapitolu, ktorá je síce trocha kratšia, pridať ešte vo štvrtok, ale akosi som sa pohádala s časom :D Alebo čas so mnou? To je jedno, dúfam, že si ju užijete a zanecháte za sebou nejaký komentár alebo hviezdičku :) Ešte raz, príjemné čítanie :)

---

Túto činnosť by som vydržala robiť celé hodiny, no je tu aj Sasuke, takže aj on sa bude chcieť asi pozrieť. Púšťam ho k teleskopu. "Páni!" vykríkol. Nečakala som od neho takúto reakciu. poznám ho len krátko, ale nevedela som, že by sa mu mohlo páčiť niečo takéto. "Páči sa ti to?" pýtam sa po chvíli. "Jasné, je to úžasné!" odvetí, pri čom neodtrhne zrak od oblohy. Som nadšená, pretože som konečne našla niekoho, s kým budem môcť pozorovať hviezdy vždy, keď bude obloha jasná a pekný čas.

Sasuke

Super! Takže viem, čo sa jej páči a čo má rada, teraz už ostáva len to využiť! Nikdy som sa o takéto veci nezaujímal, ale je to celkom fajn, pretože vďaka tomuto môžem splniť tú poondiatu stávku. Sai už nemá šancu, pretože teraz som tu ja a táto ružovláska bude patriť mne a nikomu inému. Ale čo s ňou mám spraviť potom?

"Sakura?" opýtam sa nesmelo. V herectve som odjakživa dosť dobrý, takže keby som chcel, kľudne sa tu aj rozplačem. "Áno?" opýta sa a usmeje sa na mňa. Jej úsmev nie je na zahodenie. Vyzerá s ním ešte krajšie. O čom to zasa rozmýšľam?! jedinou mojou úlohou je ju zbaliť, chodiť s ňou a potom... A potom?! To teraz nebudem riešiť. "Ako... Ako je možné, že tie hviezdy.. Že všetko je v skutočnosti také obrovské? Veď my sme oproti tomu všetkému len mravčeky..." začnem filozofovať. Snažím sa to zahrať čo najlepšie ako viem. "Tiež som si kládla podobné otázky, keď som sa prvýkrát takto pozerala na nebo. Je to zaujímavé. Je to neuveriteľný a neopísateľný pocit, keď človek môže vidieť takúto krásu..." opäť sa rozhovorí a ja ju so záujmom počúvam. "Tiež som si hovoril..." dodám."Chceš už ísť spať?" opýta sa ma. "Dobre." odpoviem a zdvihnem sa zo stoličky. Pomaly sa presúvam po schodoch do kuchyne a napokon sa idem obúvať. Keď sa chystám otvoriť dvere, zadrží ma niečia ruka. "Nechoď. Prosím." povie mi ružovláska a ja si spomeniem, že som jej sľúbil, že tu dneska ostanem s ňou. Vyzujem si teda topánky a zamierim ku gauču. "Chceš spať na gauči?" opýta sa ma. "A kde inde by som mal spať?" opýtam sa. "Ak chceš, môžem spať s tebou." navrhnem jej, no ona mojím návrhom nie je nijak unesená. Asi to znelo troška divne a teraz som sa ani neovládol, takže určite stihla zaregistrovať môj lišiacky úškrn a lačný pohľad. "N- nie, to je dobré..." zakoktá sa, pričom jej na tvári naskočí červená farba. Stále vyzerá rovnako pekne a roztomilo. O čom to zasa uvažujem?! Som tu iba kvôli jedinej veci, to by som si mal konečne poriadne zapamätať! "Donesiem ti paplón a vankúš." oznámi mi a ani nepočká na odpoveď, vytrieli hore schodmi. Počujem iba nejaké buchotanie, asi išla na poval... Zrejme by som sa jej mal ospravedlniť za tú hlúpu otázku, ktorá zjavne vyznela inak, ako som zamýšľal. Teda, mne by vôbec nevadilo, keby som spal s ňou, ale asi by si o mne vytvorila zmienku, že som sukničkár- čo síce som, ale ona to ešte nevie- a mal by som po stávke. A mesiac chodiť s tou príšerou Karin? Nie, ďakujem.

Sakura

Ako to myslel s tým spaním?! S týmto som sa ešte u žiadneho chalana nestretla! Teda, niežeby ich bolo nejako veľa, ale... No nič, mne by to ani tak nevadilo, ale podľa jeho divného úsmevu a trocha úchylného lačného pohľadu usudzujem, že by sme asi vedľa seba iba neležali a neboli v ríši snov. Na to máme my dvaja ešte čas, náš vzťah ešte nie je tak ďaleko. Aký vzťah?! Čo si to navrávam? Veď s ním ešte ani nechodím, prečo trepem o vzťahu?! Neskutočne sa na seba hnevám! Rozmýšľam nad somarinami, ktoré sa nikdy nestala a ani nestanú! Mám žiť prítomnosťou! O budúcnosti radšej rozmýšľať nebudem, pretože si nechcem robiť plány, ktoré sa nesplnia.

Zúfalo stúpam po rebríku, ktorý vedie na povalu. Je to tam útulné, kľudne by tam mohla byť ešte jedna izba respektíve pracovňa. Ale má to jeden nedostatok- nie je tu svetlo. Baterku som si bohužiaľ zabudla, no viem, kde sa čo nachádza. Pomaly kráčam k perinám a vyberám takú tenšiu, pretože je dosť teplo na to, aby spal Sasuke pod trojtonovou prikrývkou. Navrch ešte prikladám vankúš, takže už mám všetko potrebné. Opäť smerujem ku schodom, no pre svoj náklad takmer nič nevidím. Zrazu necítim nič pod nohami, ako keby som sa vznášala. Ja sa však nevznášam ale padám. Moje zradné nohy sa totiž rozhodli, že bude múdrejšie sa dole skotúľať alebo spadnúť namiesto toho, aby som prešla normálne po rebríku. Pocítim len tupý náraz mojej hlavy o niečo tvrdé a neskutočnú bolesť v ruke a zrazu je všade tma.

U Ino

Prekliata Karin! Dokedy si myslela, že ju budem znášať? Ja nikomu slúžku robiť nebudem a jej už vôbec nie! začínam nový život, chcem nové kamarátky a jediným mojím cieľom je Sai .-premýšľala blondínka zatiaľ čo zúfalo chodila tam a späť, z miesta na miesto. Z jej myšlienok ju vytrhol niečí hlas. "Už ste si to vybavili?" opýtal sa jej tmavovlasý mládenec, ktorý sa opieral o stenu. "S- Sai?" opýtala sa neisto. "Áno." odvetí a pristúpi ku nej bližšie. "Vybavili. Vysvetlila som jej veľmi jednoducho, že ja nie som žiadna handra, aby so mnou takto zaobchádzala, takže má smolu. Zrejme si už žiadne nové kamošky nenájde, takže..." rozhovorila sa blondínka. "Rozumiem." odpovie čiernovlások a uväzní ju vo svojom objatí. Čo to zasa robí? Cíti vari ku mne niečo?- tešila sa v duchu blondínka. "A s kým sa budeš teraz kamarátiť?" vyzvedal Sai. "No práve to neviem.." posmutnela. Celkom by mi padlo vhod keby sa kamošila s tou Sakurou. Možno by mi mohla v stávke nejako pomôcť, možno za jeden ďalší bozk...-uvažoval tmavovlások a záhadne sa usmieval. "Čo je?" opýtala sa ho blondína. "Nič, nič sa nedeje, len som tak rozmýšľal...Nechcela by si sa kamarátiť napríklad s tou novou.. Ehm... Sakurou a tak?" opýtal sa jej a hodil na ňu zvedavý pohľad. "Myslím, že aj chcela, no najskôr by som sa jej asi mala priznať stým hlúpym plánom... A potom možno nebude chcieť..." opäť posmutnela. Čiernovlások ju pustil a vzal jej bradu do rúk. "Neboj sa, ja ti pomôžem." povedal a potom ju znova objal, no v duchu si povedal- Ale zadarmo to nebude.

Sasuke

Sedím tu na gauči a čakám. Sakura je tam už nejako dlho, no neriešim to. Zrazu niečo zarachotilo, akoby niečo alebo niekto spadol . "Sakura?" vykríknem, no odpoveď neprichádza. "Sakuraaaa!!!" zakričím trocha hlasnejšie, no stále nič. Vybehnem hore po schodoch, prejdem okolo izby, ktorá patrí ružovláske a pokračujem malou chodbičkou. Vidím nejaký rebrík, no pohľad mi padne na telo, ktoré leží na zemi. Je to Sakura.