Stávka o lásku • 8. kapitola


Ahojte! Máme tu teda pokračovanie, snáď sa Vám bude páčiť :) V Tomto dieliku to bude opäť trocha také lážo-plážo, ale môžete sa tešiť na ďalší :D Za chyby sa ospravedlňujem a dúfamm, že za sebou zanecháte nejaký komentár alebo hviezdičku :)


Modrovláska stále pátrala očami po okolitých ľuďoch. presne vedela, kto pôjde so Sakurou domov, kto ju odprevadí. Presne vedela, koho má v tomto dave hľadať a zbadala ho. Opieral sa v kúte o stenu a pozeral sa niekam do diaľky. "Myslím, že už viem, s kým ťa pošlem!" oznámila ružovláske a lišiacky sa usmiala. Sakure bolo hneď jasné, s kým bude tráviť spiatočnú cestu domov.
To snáď nemyslí vážne! Hinataaa! Ty sa len tváriš nevinne, ale v skutočnosti je z teba dobrý diablik! Ale počkaj, veď ja ti to vynahradím!- premýšľala v duchu ružovláska a aj jej sa na tvári objavil úškrn.
"Sakura? Si v poriadku?" opýtala sa ustarostene Hinata. "Som v poriadku. V tom najlepšom poriadku!" odvetila Sakura, no stále mala na tvári ten svoj úškrn. "Ja len že sa tváriš, ako keby si práve utiekla z blázinca..." skonštatovala modrovlasá a stále sa pozerala na Sakuru, ktorá sa tvárila, akoby tu ani nebola. "Ehm... Čo si hovorila?" opýtala sa. "Nič, nič. Idem ti teda vybaviť ten doprovod, počkaj tu!" rozkázala Hin a vydala sa do toho kúta.
U Hinaty a Sasukeho
"Ahoj... N- neruším ťa?" opýtala sa čiernovláska. "Nie." odpovedal, no nevenoval jej svoj pohľad. Mal ho zapichnutý niekde do diaľky. Modrovláska sa pozrela tým istým smerom a zistila, že sa pozerá na jej ružovlasú kamošku. "Páči sa ti?" opýtala sa Sasukeho a čakala odpoveď. Dúfala, že toto ho vytiahne z jeho myšlienok. "Hn..." zamrmlal. "Mám na teba otázku." oznámila mu. "Počúvam." povedal a konečne stočil svoj pohľad zo Sakury na Hinatu. "Mohol by si odprevadiť Sakuru domov? Ja a Naruto tu ostávame a nechcem, aby išla Saky sama domov, ešte by sa jej mohlo niečo stať..." vysvetľovala Hin, no čiernovláskovi stačilo počuť iba 2 slová, ostatné už nevnímal. Odprevadiť Sakuru? Žiadny problém! Aspoň budem zasa chvíľku s ňou a možno sa mi pomaly podarí aj splniť tú stávku! Sai nemá šancu! - tešil sa v duchu Sasuke. "Jasné, veľmi rád." "Tak dobre, môžem sa na teba spoľahnúť? A nebude ti to vadiť?" uisťovala sa. "Nie, spravím to rád." odvetil. "Dobre, tak ja teda idem. Dávajte si pozor!" poslednýkrát povedala Hinata a vydala sa za Narutom. Dobre, takže plán nasledovný- zistiť toho o Sakure čo najviac!- premýšľal Sasuke a potom sa vydal za ružovláskou.
U Sasukeho a Sakury
"Takže ty si ten šťastný, čo ma má dneska odprevadiť?" opýtala sa s úsmevom na perách Sakura. "No, vyzerá to tak!" odpovedal čiernovlások. "Dobre, tak teda ideme?" vykročila k východu."Dobre!" odpovedal a rozbehol sa za ňou. Spoločne vyšli von. Z počiatku boli obaja ticho, ani jeden sa neodvážil prehovoriť. Ticho prerušila ružovláska. "Sasuke?" "Hn..?" "Máš rád noc a nočnú oblohu?" opýtala sa ho a zahľadela sa na hviezdami posiate nebo. "Celkom aj áno." odvetil. "A ty?" dodal. "Ja ju priam milujem. Všetko je vtedy také tajomné, akoby to ani nebolo skutočné. Osvetľuje nás iba svit mesiaca a svetlo hviezd, príde mi to také strašidelné a prekrásne zároveň. Na takéto noci mám veľa spomienok ešte spolu s Ayame..." rozhovorila sa, no pri tom mene ju opäť pichlo pri srdci. "Ayame?" opýtal sa čiernovlások. "Kto to bol?" "To je nadlho. Neviem, či by ťa to nenudilo..." "Určite nie, rozprávaj." povedal a čakal, čo sa bude diať. "Bola to moja sestra. Dá sa povedať, že nevlastná ale to je teraz jedno. Zo začiatku sme si ani nevychádzali, no nakoniec sme sa skamarátili. Robili sme spolu veľa vecí, hrali sa, rozprávali a pozorovali hviezdy. To bola naša obľúbená činnosť. Jeden rok sme dostali na Vianoce dokonca teleskop. Boli sme také nadšené a každý večer sme pozorovali hviezdy. Dokonca sme si každá jednu vybrali a pomenovali. Boli sme len malé decká, no pri pohľade na hviezdy z teleskopu sme si obe uvedomili, kto vlastne sme. Akí sa všetci robia dôležití a veľkí, mocní, no stačil nám jediný pohľad a my sme hneď vedeli, že sme oproti vesmíru a celej tej kráse také maličké, ako mravčeky..." povedala Sakura a nachvíľku sa odmlčala. "Muselo to byť super, mať takúto sestru..." povedal Sasuke. Pomaly sa blížili k domu, kde bývala Sakura. "To bolo. Dodnes mám ten teleskop, ak chceš, môžeme sa spolu pozrieť na hviezdy." navrhla. "Jasné, kedy?" opýtal sa čiernovlások a už sa na to tešil. K splneniu tejto stávky mal blízko, pretože už ju trocha spoznala a vedel, čo má rada. Aspoň to si myslel. Už boli pri dome Sakury a Hinaty, keď ružovlásku napadlo. "Nechcel by si u mňa prespať? Trocha sa ešte bojím, aj keď už nemám čoho..." "Keď myslíš..." odpovedal, no v skutočnosti bol nadšený. Sakura vytiahla kľúče a odomkla. Zažala svetlo a pustila Sasukeho dnu. "Máte to tu celkom pekné!" povedal prekvapene. "To je Hinatin dom, no aj mne sa celkom páči. Mám aj svoju izbu..." povedala a ukázala rukou na schody, čím vyzvala čiernovláska, aby ju nasledoval. Vošli do jej izby a Sakura zasvietila. Izba bola zariadená útulne, jej steny boli limetkovo zelené, nachádzala sa tu obrovská posteľ, nočný stolík, písací stôl a nejaké skrine. Sakura podišla ku stolíku a otvorila jeden zo šuplíkov. Vytiahla odtiaľ nejakú obálku a podala ju čiernovláskovi. On ju zvedavo otvoril a našiel tam fotky Sakury. "Ako malá si musela byť veľmi zlaté dieťa!" povedal pri pohľade na usmievajúcu sa asi 10-ročnú Sakuru. "No, ale aj nezbedné!" dodala a zasmiala sa. Potom mu ukázala ďalšie fotky. Bolo na nich hnedovlasé zelenooké dievča, ktoré stálo pri ružovláske. Obe sa usmievali a ukazovali nejakú veľkú krabicu. "Teleskop." povedala ružovláska a podišla za dvere, kde niečo stálo. "To je teleskop?" opýtal sa Sasuke pri pohľade na tú vec. "Áno, dnes je jasná obloha a ty si hovoril, že by si sa tiež rád pozrel na hviezdy zblízka, takže to môžeme vyskúšať." navrhla Sakura a postavila teleskop k oknu. "Hneď som tu!" oznámila mu ešte a potom zbehla dole po schodoch.
Sasuke
netušil som, že mala sestru. Kto vie, čo je s ňou teraz a prečo tu teraz nie je. Zaujímalo by ma, čo sa s ňou stalo. Počkať, veď keď bola u nás, tak niečo spomínala.. Asi sa s jej sestrou už nezoznámim... Chúďa Sakura, tiež to nemala jednoduché, no na to teraz nemôžem myslieť! Treba splniť stávku!
Sakura
Čo by som len zobrala... Spomínam si, že s Ayame sme vždy pri pozorovaní hviezd pili čaj a jedli sušienky. Dúfam, že Sasuke má rád zelený čaj, pretože Ayame ho milovala a bol to asi jediný čaj, ktorý sme pri tejto činnosti pili... No nič, snáď mu bude chutiť!
Počkala som, dokedy sa voda uvarí a potom som čaj zaliala. Do misky som nasypala moje obľúbené sušienky a všetko som naložila na podnos. Pomaly a opatrne som sa s tým vybrala hore do izby. Vošla som tam a Sasuke sedel na posteli. Vyzeral tak milo, čo je dosť zvláštne, pretože občas pôsobí dosť chladne. Síce ho nepoznám dlho, ale aj za tú chvíľku som si stihla všimnúť niektoré jeho výrazy.
"Dáš si čaj?" spýtam s ho. "Nemusela si si robiť starosti, ale keď už si ho uvarila, tak si dám." odpovedal a usmial sa. Má asi ten najkrajší úsmev, aký som kedy videla. Na čo to zasa myslím? Hinata by ma vysmiala! Že som zaľúbená! To sa nemôže stať, pretože by to bola asi platonická láska a na čo by to bolo dobré? Asi na nič. Pomaly si zobral hrnček, z ktorého sa ešte parilo. Ja som ho napodobnila, no keďže bol horúci tak som ho len premiešala a postavila na nočný stolík. "Ideme na to?" opýtal sa ma a ukázal na teleskop. "Jasné!" odpovedám mu s nadšením. Teším sa na to. Som zvedavá, čo povie a či sa mu to bude páčiť. Podala som mu stoličku, nech si sadne. Najskôr som mu vysvetlila, ako sa má vlastne pozerať. Prikývol, takže sme mohli začať. Prvá som sa pozerala ja. Túto činnosť by som vydržala robiť celé hodiny, no je tu aj Sasuke, takže aj on sa bude chcieť asi pozrieť. Púšťam ho k teleskopu. "Páni!" vykríkol. Nečakala som od neho takúto reakciu. Poznám ho len krátko, ale nevedela som, že by sa mu mohlo páčiť niečo takéto. "Páči sa ti to?" pýtam sa po chvíli. "Jasné, je to úžasné!" odvetí, pri čom neodtrhne zrak od oblohy. Som nadšená, pretože som konečne našla niekoho, s kým budem môcť pozorovať hviezdy vždy, keď bude obloha jasná a pekný čas.

Comments