Stávka o lásku • 7. kapitola

Ahojte! Konečne tu máme pokračovanie! Dúfam, že sa Vám bude páčiť a snáď tam nebude veľa chýb, pretože som si to po sebe ani nečítala :/

---

Sakure došlo, o čom to ten "ujko" hovorí, no uvedomila si, že ju nemá kto zachrániť a nemá jej kto pomôcť. Brániť ba sa bolo asi zbytočné...- zapremýšľala, no v tom dostala nápad, ako by sa mohla tomuto vyhnúť. Teda, trocha bolestivý nápad, no ju to bolieť nebude.

"Pozrite, ak si myslíte, že som nejaké šľapka, tak ste na omyle, ja takéto služby neposkytujem!" odvrkla Sakura a opäť začala vstávať z lavičky, na ktorú bola stiahnutá. "Dovolil som ti niekam ísť?!" vybehol na ňu arogantne ten úchylák, ako si ho sama pre seba nazvala. "Ja nepotrebujem váš súhlas, aby som sa mohla hýbať!" odsekla mu ružovláska. "Možno si nikdy takéto súhlasy nepotrebovala, no teraz potrebovať budeš! Ja ťa naučím, ty cundra!" skríkol na Sakuru a postavil sa k nej, pričom ju stále držal. "Ešte raz ma tak nazvete, tak oľutujete, že ste sa narodili!" vyhrážala sa a chystala sa na útok. "Vážne?! A čo by si mi ty mohla spraviť?! Poškrabať ma?! Pošticovať?!" vysmial sa jej a pevnejšie jej chytil ruky. "Aby si nebol prekvapený!" zavrčala Sakura. "Kto ti dal povolenie tykať mi?!" naštval sa pre ňu stále neznámy človek. "Ja!" odvrkla mu a z celej sily mu vrazila kolenu do rozkroku. On sa iba sklátil k zemi a stále si držal postihnuté miesto. "Toto si nemala robiť!" zahučal a pomaly sa začal stavať. "Vážne?! A kto by mi to zakázal?!" neodpustila si poznámku. Zrazu ju niekto schmatol za ruku. Dotyčnej osobe bola chrbtom, takže netušila, o koho ide. Vôňa tej osoby sa jej však zdala povedomá. "No vidíš, moja malá ružovláska! Teraz sme na teba dvaja!" povedal medovým hláskom "ujko" a tento krát sa mu podarilo postaviť sa. "Neboj sa, Sakura. Nie na teba sme dvaja, ale na neho!" povedal jej záchranca a ona v ňom spoznala Sasukeho. "Sasuke?!" opýtala sa neveriacky a konečne sa otočila. "Sasuke???!!!" napodobnil ju ten úchyl. "Kto ti dal právo dotýkať sa mojej Sakury?" opýtal sa čiernovlások, z ktorého sršal chlad. Mojej?- preblesklo Sakure hlavou. "Tvojej?" opýtal sa neveriacky "ujko". "Áno, mojej. Alebo potrebuješ ušného?" opýtal sa Sasuke a pristúpil bližšie k lavičke, pri ktorej sa znova klátil ten imbecil, ktorý sa pokúšal znásilniť jeho ružovlásku. "Ona mi nepovedala, že má frajera. V skutočnosti ona skočila po mne..." protestoval údajne nevinný "ujko". Prečo tu musí byť taká tma? Čo keď sa Sasukemu niečo stane? Prečo, dofrasa, tu nesvietia pouličné lampy?- hnevala sa v duchu Sakura. "Tak to určite. Ona totiž nie je na zvrhlých okoloidúcich úchylov..." podotkol čiernovlások. "Nechcel by si náhodou príučku?" dodal Sasuke. "Od teba?! Veď ty sa ani biť nevieš, si isto len nejaká bábika!" vysmial ho "ujko". " Sasuke! Prosím, nebi sa! Henten by ti mohol hocičo spraviť! Sasuke!" prosila a márne ho napomínala ružovláska. Počula iba nejaké buchotanie, vzduchom lietali päste a kopance. Zrazu sa rozsvietila pouličná lampa. Sakura uvidela niečo hrozné. Videla ako Sasuke leží na zemi a na ňom sedí a škrtí ho ten úchyl. Neváhala a priskočila k nim tak, aby stála tomu úchýlovi za chrbtom. Sasuke si mohol aj hlavu vykrútiť nad tým, ako sa snažil naznačiť ružovláse nech ide preč. "Sasuke, Sasuke! Vari sa ma nebojíš, nie? Alebo prečo tak besne krútiš hlavou? Myslíš si, že prestanem?!" vysmieval sa mu jeho nepriateľ. Bolo neskoro, Sakura stála za úchylom a chystala sa ho kopnúť. "To máš na pamiatku!" vykríkla Sakura, schmatla ho za jeho vlasy a kopla mu do chrbta. Nebol to silný kopanec, ale bol nečakaný a tak sa ľahko stalo, že úchyl sa prevrátil. Ružovláska zvierala v ruke zopár jeho vlasov. keď sa prizrela bližšie tak zistila, že sú modré. "Poď!" schmatol ju Sasuke za ruku. Sakura sa posledný krát otočila za ešte stále ležiacim modrovlasým zvrhlíkom a potom už kráčala za Sasukem.

"Si v poriadku?" opýtal sa jej ustarostene čiernovlások. "Celkom áno, ale neviem, či by som bola, keby si neprišiel..." odvetila a striasla sa pri spomienke na to, ako ju ten modrovlasý imbecil vtiahol späť na lavičku kto vie, čo všetko by sa stalo, keby neprišiel tento čiernovlások a nepomohol jej. "Neboj sa, už som s tebou a všetko je v poriadku..." povedal Sasuke a objal Sakuru. Tá sa chvíľku bránila, no potom si spomenula na Sasukeho a jej slová, že sú priatelia. A priatelia si predsa pomáhajú, no nie? A toto je len priateľské objatie, ktoré jej má poskytnúť pocit istoty a zbaviť ju strachu. Nakoniec teda obmotala svoj ruky okolo jeho pása a nechala sa unášať príjemným pocitom, že je v bezpečí.

U Karin, Ino a Saia

"No tak, onemela si?!" zavrešťala opäť Karin. "Karin, nevrieskaj, nie si tu sama!" podotkol Sai fakt, na ktorý táto pomätená červenovláska zjavne zabudla. "Sai, ty sa nestaraj! A vôbec, čo robíš na ženských záchodoch?!" odbila ho. "Vieš, toto sú síce ženské záchody, ako si ich sama nazvala, ale v takom prípade nechápem, prečo si tu aj ty!" odvrkol jej tmavovlások. "Tvoja veta nedáva zmysel..." prerušila ho Karin, no on svoju vetu ešte nedokončil. "To preto, lebo si ma prerušila. Ty by si potrebovala svoje vlastné záchody pretože na mužské ani na ženské nemôžeš a záchod pre beštie som ešte nevidel, takže.." vysmial ju Sai. "Ako sa opovažuješ! Okamžite odíď!" zaškrečala Karin a zdvihla ruku, že tmavovláskovi pleští, no on bol rýchlejší a chytil jej ruku do tej svojej. Červenovláska sa vzpierala, no on svoj stisk nepovolil, takže mala smolu. "Ale čo?!" zasmial sa jej do tváre. "Karin sa snaží vyslobodiť?!" Opäť sa zasmial. "Pusti...! MI! Moju! RUKU!" zakrákala Karin. Sai jej ju pustil aj keď vedel, že sa bude ešte vzpierať a pokúšať sa ho udrieť. Karin bola však nešikovná a hneď sa sklátila k zemi, takže na akýkoľvek útok už ani nepomyslela, pretože si skoro vyvrtla členok v tých svojich štekloch. Sai odišiel z WC a nechal tie dve, nech si to vybavia samé.

"No tak, Ino, už mi odpovedz! Prečo neopíjaš Sakuru?!" zavrčala červenovláska. "Lebo nechcem." odpovedala mierne so strachom blondínka. "Čo si povedala?!" zhrozila sa Karin. "Lebo nechcem! Lebo všetko je len tvoj hlúpy plán! Každému sa iba mstíš, preto nemáš skoro žiadne kamarátky!" vykríkla Ino. Karin zdvihla obočie. "A ty si moja čo? Sestra? Mama? Upratovačka? Si moja kamarátka!" povedala víťazoslávne. "Nie som. Jediné, čo som bola je tvoja slúžka! je koniec Karin! Nerozumieš?! KONIEC! Už nechcem byť tvoja slúžka a niekto, kto ti ba robil poskoka! Je koniec, ja začínam nanovo, takže si rob čo chceš!" oznámila jej už trocha odvážnejšie blondínka. "Ako to myslíš, že je koniec? A čo môj plán?!" zavrčala Karin, ktorá mala svoju hlavu zjavne plnú len Sasukeho a plánu. "Sama si si odpovedala- tvoj plán. Mňa do toho nič, rob si čo chceš a zariaď sa ako chceš ty. Počula si dobre, je koniec, takže čau!" vysvetlila ešte raz Ino a odišla z WC.

"Ako ste my to mohli všetci urobiť! Mne?! Takej krásnej a krehkej žene! Dobrosrdečnej, mierumilovnej, spravodlivej, úžasnej! Prečo? Prečo je svet taký nespravodlivý?" viedla Karin monológ, zatiaľ čo od hnevu skákala, akoby bola na gumičke, dupala, vrieskala, nadávala a zúrila. "Vy mi raz všetci zaplatíte! MUHAHAHAHA!" rozosmiala sa ako idiot. "VŠETCI! ZA VŠETKOOOOOOOOOO!! AAARRRRRRGHUUUU!!!!!!!!!!! HAHAHA!!!" jačala a smiala sa.

U Sakury a Sasukeho

"Už by sme mali ísť, nie?" opýtala sa ružovláska, keď sa vymámila zo Sasukeho objatia. "Asi hej..." odpovedal. "A chceš ísť už domov?" opýtal sa jej. "Chcela by som, no Hinata by sa o mňa asi bála, takže jej pôjdem povedať." oznámila mu a spoločne sa vydali, že pôjdu za Hinatou. Pomaly sa dovliekli až k miestu, kde sa konala párty a vošli dnu. Párty bola zjavne v plnom prúde, pretože všetci tancovali a spievali si. Sakura vyhľadala očami Hinatu. Nebolo to ani také ťažké, lebo jej bolo jasné, že Hinata bude pri Narutovi a kde je Naruto, tam je vždy hlasno veselo. "Už ju vidím!" oznámila čiernovláskovi a vydala sa smerom ku svojej kamarátke. On iba prikývol a išiel niekam inam.

"HINATAAA!!!" snažila sa prekričať ten hluk ružovláska. "ÁNOO???" opýtala sa jej modrovláska a začala sa predierať k Sakure. "Kde ideš?" opýtal sa Hinaty blondiak. "Za Sakurou. Počkáš tu?" opýtala sa ho a odpoveďou jej bolo prikývnutie. "Saky, čo potrebuješ?" opýtala sa jej modrovláska. "Ja by som už rada išla domov, som trocha unavená a tak..." vykrúcala sa, pretože nechcela, aby sa Hinata dozvedela o tom čo sa jej stalo. "Sakura? Si v poriadku? Stalo sa niečo?" opýtala sa modrovláska, ktorá si všimla, že tu niečo nehrá. "Nie, prečo?" odvetila a na tvári vyčarila úsmev. "Zdáš sa mi nejaké divná, ale to bude asi tou únavou, že?" opýtala sa Hinata, no videla, že toto únava nie je. Niečo sa určite stalo.- pomyslela si, no rozhodla sa, že to bude riešiť až keď sa vráti. "ja s Narutom tu ešte ostávame, s kým pôjdeš domov?" opýtala sa jej. "Sama, veď už nie som malá!" namietla Sakura a usmiala sa. "Malá nie si, ale úchylákov to nezaujíma! Vydrž, ja niečo vymyslím!" odvetila Hinata a začala sa obzerať naokolo. Mne je až príliš jasné, čo úchylákov zaujíma a nezaujíma, ale nechcem ti prirábať starosti...- vravela si Sakura v duchu, no nahlas radšej nič nepovedala, lebo Hinate by bolo hneď jasné, že sa niečo stalo. Modrovláska stále pátrala očami po okolitých ľuďoch. presne vedela, kto pôjde so Sakurou domov, kto ju odprevadí. Presne vedela, koho má v tomto dave hľadať a zbadala ho. Opieral sa v kúte o stenu a pozeral sa niekam do diaľky. "Myslím, že už viem, s kým ťa pošlem!" oznámila ružovláske a lišiacky sa usmiala. Sakure bolo hneď jasné, s kým bude tráviť spiatočnú cestu domov.