V mojom svete • 4. kapitola

Zdravím! :) Takže, pridávam ďalšiu časť.. Dúfam, že sa Vám bude páčiť. :3

PS: Táto časť bola napísana ešte dávno cez školský rok a nekontrovala som ju, takže sa ospravedlňujem, ak tam budú nejaké chyby alebo by niečo nedávalo zmysel :D Poprípade ma upozornite do komentárov. :)

---

Ráno bolo v dome veľmi dusná atmosféra. Sakura bola rozhodnutá s otcom neprehovoriť ani slovo. Už predsa nie je malé dievčatko, aby jej rozkazoval čo smie a čo nie. "Sakura, chceš zaviesť do školy?" prerušil to trápne ticho Kizashi. Sakura naňho vyvalila svoje zelené kukadlá. "Jasné tati a nechceš ísť so mnou rovno aj do triedy? A samozrejme aj ku mojej lavici, aby si vedel, či nie som náhodou s nejakým chalanom?" spýtala sa ironickým hlasom. "Sakura! Iba som sa spýtal, či nechceš zaviesť do školy! O čom to tu zase rozprávaš? Mala by si sa chovať slušne mladá dáma!" "Aha, tak prepáč tati! Je mi ľúto, že sa o mňa tak bojíš.. Alebo sa to dá povedať inak- prehnane bojíš!" Sakura si dala záležať, aby slovo ´prehnane´ bolo dôrazne počiuť. "Sakura!" Kizashi sa rozkríkol. Sakura sa začala trochu kontrolovať. Povzdychla si. "Nie, ďakujem. Do školy ma zavezie Shiro. Už sme dohodnutí, však?" ružovláska sa pozrela na Shira s prosbou v očiach. Dohodnutí vôbec neboli, ale dúfala, že Shiro prikývne. Bohužiaľ sa tak nestalo. "Prepáč mi to Sakura, ale musím hneď teraz odísť niečo vybaviť do banky. Pán Kizashi ma včera o to požiadal." Sakura bola sklamaná. Ale určite nechcela, aby ju tam zaviezol otec. Nestála o to, aby jej tam urobil nejaký trapas. "Tak pôjdem pešo." Kizashiho veľmi mrzelo, ako sa jeho dcéra k nemu správa. Avšak vôbec si neuvedomoval, ako sa včera správal on a že Sakura na to mala vlastne aj tak trochu právo. Ružovláska vstala od stola a zobrala si tašku, ktorú si prehodila cez plece. Otvorila vchodové dvere a odišla. Bez pozdravu, bez jediného pohľadu. Kizashi si hlasito povzdychol. "Pán Kizashi, neprehnali ste to včera trochu? Možno ma Sakura aj právo sa takto správať.." Shiro sa pozrel na Kizashiho a čakal na jeho odpoveď. "Ticho, Shiro! Nie si môj otec.." Kizashi taktiež vstal a odišiel do pracovne. "Stalo sa niečo?" do jedálne práve prišla Naomi. "Nie.. vlastne áno.. Sakura odmieta s otcom milo komunikovať.." "Ale pán Kizashi si to predsa zaslúži! Veď to dievča predsa nič nespravilo a on dosť výbušne reagoval!" "Naomi! Buďte trochu potichu, pán Kizashi je v pracovni." Shiro priložil Naomi prst na pery. "Veď dobre, dobre.." Naomi sa otočila a nakráčala si to rovno do kuchyne.

Ružovláska práve kráčala po chodníku. Vietor sa jej pohrával s jej ružovými vlasmi, ktoré jej leteli priamo do oči. Ako tak išla, kopala skoro do každého kamienka na zemi. Tak veľmi si priala, aby jej otec konečne ´dospel´. "Nechovala som sa k nemu trochu prehnane?" preblesklo jej hlavou. Ale túto myšlienku okamžite zamietla, pretože si spomenula, ako to ON prehnal. Išla asi 10 minút. Konečne uvidela školu. "Wow, je naozaj veľká.." Sakura si zaujato obzerala školu. Keď vstúpila do areálu, zastavila sa a zhlboka sa nadýchla. "Snáď to tu bude v pohode.." Ružovláska prišla ku dverám. Tak trošičku sa bála otvoriť. Nakoniec sa premohla a vstúpila dnu. Všade bolo tichu. "Asi už vyučovanie začalo.. Šťastie, že musím ísť ešte za riaditeľkou." Sakura pristúpila k vrátnikovi, ktorý si tam spokojne pochrupkával. "Ehm, prepáčte.." Sakura mu zaklopkala na okienko. Vrátnik otvoril oči a otrávene sa pozrel na ružovlásku. Keď zaregistroval, kto to je, tak sa okamžite prebudil. "Prepáčte, slečna Haruno. Pani riaditeľka Vás už očakáva." Sakuru zaujalo, odkiaľ vie, že je to ona. Predsa ani riaditeľka ju ešte nevidela, takže nikto nemohol vedieť, ako vyzerá. Ale potom si spomenula, aké vysoké postavenie má jej otec a všetko sa jej vyjasnilo. Vrátnik otvoril dvere z vrátnice. "Prosím nasledujte ma." Sakure sa to zdalo trošku smiešne, pripadala si ako keby bola princezná. Keď už prišli pred riaditeľňu, ktorá je na najvyššiom poschodí, vrátnik pristúpil k dverám a jemne zaklopal. "Vojdite." ozvalo sa zvnútra. Otvoril dvere. "Pani Tsunade, slečna Sakura Haruno je už tu." "Dobre Kotetsu, ďakujem. Môžeš odísť." Kotetsu naznačil Sakure, aby vstúpila. "Dobrý deň." slušne pozdravila ružovláska. "Ahoj Sakura. Sadni si, zapíšem ťa a potom už budeš môcť ísť do triedy."

Kakashiho hodina bola prekvapivo tichá. Síce nie zo začiatku, vtedy sa chovali ako také babky na trhu. Trochu sa nad tým aj čudoval. Písal im na tabuľu nové učivo, ale žiaci si v pohode kecali. Dosť sa na ňom zabávali, ale on to nepočul. Iba si tam ďalej písal, veď keby sa rozprávali, tak by to počul. Lenže problém je v tom, že on to nepočul. Bude to tým, že na začiatku hodiny, keď tak kričali, tak si dal do uší špunty a potom na ne zabudol. Takže si myslí, aký je vzorný učiteľ, keď ho všetci poslúchli. No ale po ďalších desiatich minútach mu to prišlo už naozaj zvláštne. Otočil sa na žiakov a videl, ako všetci pohybujú ústami a smejú sa. Ale on ich nepočul. "Preboha, to som ohluchol?" pomyslel si. Naraz mu to došlo. Spomenul si na špunty a vybral si ich. Naraz ho zo všetkých strán obklopil príšerný hluk. Začal po nich kričať, ale oni sa na tom ďalej v pohode zabávali. Videl, že to už nemalo ďalej zmysel ich takto utišovať a preto zahlásil: "Dnes budete mať novú spolužiačku!" naraz všetci stíchli. Presne vedel ako na nich. Hinata, Ino a Naruto sa na seba pozreli, pretože presne vedeli, kto to je. "Novú spolužiačku? Ach, ďalšia ovca do stáda." povzdychla si Karin. "Sasan, čo si myslíš? Kto to bude? Ja to viem presne. Tá osoba mi nebude siahať ani po kotníky." "Naozaj to netuším.." Sasuke sa zviezol dole po stoličke. Stále rozmýšľal nad tou ružovláskou, ktorá ho tak okúzlila. Naraz sa ozvalo klopkanie na dverách. Do triedy vstúpila Tsunade a za ňou nasledovala Sakura. Sasukeho vystrelo. Toto naozaj nečakal. Bol veľmi rád, že to je práve ona. Karin sa na neho otočila a hodila na neho vražedný pohľad. Sasuke si to všimol a okamžite od Sakury zrak odvrátil. Karin ešte privrela oči a otočila sa späť. Konečne si ju čiernovlások mohol znova prezrieť. "Tak Kakashi, posaď ju kde chceš, ja už musím ísť. Ale hlavne ju posaď k niekomu slušnému, vieš koho je to dcéra." Tsunade poslednú vetu zašeptala, aby to počul iba Kakashi. Aj tak ju ružovláska počula a prevrátila nad tým oči. Bolo jej to divné, keď sa k nej správali, ako keby bola niečo viac od ostatných. "Veď som len obyčajné dievča!" pomyslela si a pozrela sa na Kakashiho. Ten hľadal vhodné miesto, ku komu by si mohla sadnúť. "Ach, už to mám! Sadni si, prosím, k Hinate. Stredný rad, predposledná lavica." Sakura sa usmiala, bola rada, že môže sedieť práve s ňou.

Hodina ubehla pre Sakuru veľmi rýchlo, pretože prišla až za polovicou hodiny. Okolo ružovlásky sa hneď zbehlo veľa ľudí. Vrátane Tenten. To Karin veľmi naštvalo. "Tenten! Okamžite poď sem!" Tenten k nej rýchlo pribehla. "Čo si myslíš, že robíš?" spýtala sa Karin so zúrivosťou v očiach. "Ja-ja som ju len chcela spoznať.." Karin sa rozosmiala. "Tenten! Prečo by si sa chcela baviť s takou ovcou? Hmm?" Červenovláska sa na Tenten pozrela dosť šialene. "Prepáč, Karin." Karin otočila hlavu späť k Sakure. "A teraz sa pozeraj, aby si mala čo rozprávať svojím vnúčatám." Karin prišla k davu ľudí, ktorý sa hemžil okolo Sakury. Začala mávať rukami na všetky strany, ako signál, aby odišli. "Uhnite, ovce!" Všetci sa naraz rozpŕchli. "Ahoj ružovláska." Karin sa na Sakuru usmiala falošným úsmevom. "Ahoj, ja som Sakura." Sakura sa na Karin taktiež usmiala a podala jej ruku. "No tak to určite.." Sakura nechápala, prečo náhle zmenila chovanie. "Počúvaj ma, na tejto škole žiari iba jedna hviezda a to som ja! K.A.R.I.N! A to si dobre zapamätaj! Nechcela by si snáď, aby som ti tu spravila peklo, však nie?" Sakura vôbec nechápala o čo ide. Ale hneď jej doplo, že toto bude asi nejaká osoba, ktorá si myslí, že je niečo viac a môže sa nad ostatnými povyšovať. "Pozri Karin.. Neviem, čo som ti spravila, ale neboj sa.. Nemám v úmysle ´žiariť´ viac ako ty. Ja také veci nepotrebujem robiť." "Ale čo, ružovláska si myslí, že je dokonalá a každý jej padne iba tak k nohám?" "Nie, to si nemyslím. Ja vôbec nie som dokonalá, ale nechcem sa znižovať na takú úroveň na akej si ty." Karin sa zarazila. Zdvihla jedno obočie a na čele jej už naskakovala žila. "Však uvidíme, kto vyhrá.." Karin sa otočila a vyšla z triedy. Hneď sa ňou pálila aj Tenten. Sakura si iba povzdychla a taktiež sa vybrala von z triedy. Hinata a Ino sa za ňou rozbehli. Čiernovlások, ktorý stále sedel na svojom mieste, celý ten rozhovor sledoval. To, ako sa Karin chovala mu prišlo veľmi trápne. Chcel ísť za Sakurou, ale to už sa Karin vrátila do triedy. "Sasan, neuveríš mi, aká je to hus!" Sasuke vstal, prešiel okolo Karin a odišiel z triedy. Karin vyvalila oči, ale ďalej to neriešila, pretože si musela ešte rýchlo od niekoho opísať úlohu. Sasuke prechádzal chodbou a rozhliadal sa po Sakure, ktorú nikde nemohol nájsť. Na jeho nešťastie zazvonilo, takže sa musel vrátiť do triedy. Keď už bol v triede, dosť ho prekvapilo, že Sakura tam už bola. Možno ju niekde prehliadol, ale ďalej to nechal tak.

Po škole stála Sakura, Hinata, Ino a Naruto vonku pred školou. "Saky, nič si z nej nerob, ona je už proste taká.. Veď vieš, každá škola musí mať niekoho, kto si myslí, že je niečo viac." Hinata sa ju snažila povzbudiť. "Jasné Sakura, máš predsa nás!" Naruto sa na ňu usmial. "Ano, Saky, nemysli už na to." Pridala sa aj Ino. "Ďakujem Vám všetkým veľmi pekne. Neviem, čo by som bez Vás robila!" Sakura natiahla ruky a všetci sa spoločne objali. "Tak, ja už musím ísť, otec by hysterčil.." Sakura posmutnela. "To je naozaj taký?" "Áno je.. Ja ho mám veľmi rada, ale jeho chovanie je už naozaj neprístupné.." "Tak fajn, maj sa a drž sa." Naruto, Ino aj Hinata Sakure ešte zakývali. Ružovláska sa otočila a zamierila si to rovno domov. Nemala v pláne sa už nikde zastavovať.

Ako tak kráčala po chodníku, prešla ju chuť vrátiť sa domov. Povedala si, že sa ešte zastaví v parku, ktorý bol iba kúsok od školy. Zabočila a práve išla prechádzať cez cestu pre cyklistov, korčuliarov a proste pre ľudí, ktorý radi športujú. Naraz ju niekto chytil za ruku a potiahol z cesty preč. Sakura sa otočila na cestu a v tom okamihu tadiaľ preleteli bicyklisti. Keby ju dotyčná osoba neodtiahla, asi by skončila v nemocnici. Potom sa znovu otočila a pozrela do čiernych očí. "Ehm, ď- ďakujem ti." vytrepala zo seba. "Nie je zač. Ja som Sasuke." Sasuke sa jej zapozeral do očí. Zblízka boli ešte krajšie. "Ja som Sakura." "Ja viem, dnes si prišla do školy." Sakura sa usmiala. "Môžem ťa pozvať na džús?" spýtal sa Sasuke. "Ehm, jasné, ale skôr by som to mala platiť ja, ako vďaku za tvoju záchranu." "Nie, gentleman by nenechal dámu platiť." Sasuke sa rozosmial spolu so Sakurou. "Tak môžeme í-" ružovláska to ani nedopovedala, pretože jej zazvonil mobil. Bol to jej otec. Chcel, aby sa Sakura rýchlo vrátila domov, musí jej niečo oznámiť. "Prepáč, Sasuke.. musíme to odložiť na niekedy inokedy.. Otec chce, aby som prišla hneď domov, vraj mi musí niečo oznámiť." Sakura posmutnela, tešila sa na ten džús. "Ok, v pohode." čiernovlások sa usmial, aj keď bol tiež nešťastný. "Ahoj!" Sakura mu ešte zamávala a venovala mu krásny pohľad. Sasuke jej odkýval späť a taktiež jej venoval pohľad.

Keď Sakura dorazila domov, uvidela otca, ako stojí v obývačke aj s veľkými kuframi. "Ty niekde cestuješ?" spýtala sa. "Áno, Sakura. Musím odísť na služobnú cestu.. Je mi ľúto, že odchádzam predtým, ako sme sa spolu neporozprávali." Sakura na to nič nepovedala, pretože ani nevedela, čo by mala takého povedať. "A kedy sa vrátiš?" "Netuším, asi o 3-4 dni." "Budeš mi zatiaľ veľmi chýbať." Sakura svojho otca objala. Ten jej objatie opätoval, bol veľmi rád, že Sakura mu niečo také, po tom všetkom povedala. "Aj ty mne, zlatíčko. Ale však zakrátko som späť.. Shiro a Naomi sa o teba dovtedy postarajú." Kizashi sa na Sakuru usmial. Shiro zobral kufre a zaniesol ich do auta. "Pán Kizashi, môžeme ísť." kričal z príjazdovej cesty.

Sakura ležala vo svojej izbe na posteli a nemo pozerala na strop. V myšlienkach sa jej stále premietal ten deň, keď sa prvýkrát stretla s Gaarom. Niekto zaklopal na dvere. "Tak, ako bolo dnes v škole?" Naomi vošla do izby a posadila sa na posteľ vedľa Sakury. "Hm.. Celkom fajn." "To je všetko? Iba to mi povieš? Deje sa niečo?" Naomi si robila starosti, pretože Sakura sa vždy usmievala a teraz vypadala, ako keby nemala dôvod, prečo sa radovať. "Ach, prepáč Naomi.. Ja len stále premýšľam nad otcom.." "Aha.. a nie je to tak, že premýšľaš tým chlapcom?" Naomi na ružovlásku žmurkla. "Č- čože? Nieeee, Naomi.." "Ale, Saky! Mňa neoklameš.. tak povedz.. je pekný?" lícia ružovlásky nabrali jemne ružovú farbu. "Áno, je veľmi pekný.. A zdá sa, že je to aj naozaj dobrá osoba." Naomi sa zaradovala. Tak veľmi sa tešila zo Sakury. "Ale aj tak je to úplne jedno.. Pretože otec mi nedovolí sa s ním stýkať.." "To mi je ľúto, Sakura..Chcem, aby si bola šťastná.." Naomi ružovlásku objala. "Ďakujem Naomi.. Vieš ty si asi jediný osoba v tomto dome, komu sa môžem zdôveriť." "Na mňa sa môžeš vždy spoľahnúť.." "Ja viem." Sakura Naomi objala ešte pevnejšie. "Tak Saky, čo by si si dala na večeru?" "Hmm, čo takto keby sme šli spolu upiecť čokoládový perník?" "Haha, tak to znie dobre!" Naomi aj Sakura sa postavili a už šli do kuchyne. Možno popri varení prestane myslieť na otca a Gaaru.