V mojom svete • 3. kapitola

Ahojte!!! Takže pridávam novú časť z poviedky (alebo románu, novely :D :D bude to naozaj strašne dlhé, takže sa to poviedkou, asi nedá nazývať :D) V mojom svete. :) Dúfam, že sa bude páčiť.

---

"Dávaj si pozor!" ozval sa škriekajúci hlas po školskej chodbe. "Otvor oči a obzeraj sa, aby si nabudúce nevrážala do známych osobností!" "Och, prepáč Karin...ale vieš, že svet sa netočí iba okolo tvojej ´osobnosti´?" spýtala sa trošku výsmešne Hinata. "Nie, práveže sa točí len a len okolo mojej osobnosti..Ani hviezdy nežiaria viac než ja." Karin pyšno zdvihla nos a snažila sa čo najviac dostať od Hinaty. "Tenten!!!!!!!!!" kričala. "Okamžite poď sem!" Hnedovláska sa rozbehla rovno za Karin. "Áno?" "Nájdi mi Sasana, inak sa z týchto oviec pomätiem! Dnes som ho ešte nevidela.." zamyslela sa. "Je vôbec v škole?" "Áno je, videla som ho, ako kričal po jednom chalanovi." "Tak fajn, nech príde za mnou." Tenten neváhala ani sekundu a už bežala za Sasukem. Nerada by znova počúvala, ako po nej Karin škrečí, tak šla rovno na miesto, kde ho naposledy videla.. "Ahoj Sasuke.. máš sa čo najrýchlejšie dostaviť za Karin, zháňa ťa." Tenten nemohla chytiť dych. Predklonila sa, chytila sa za kolená a snažila sa zhlboka dýchať. "Upokoj sa Tenten.. Za Karin teraz nemôžem, jeden idiot ma polial kávou a musím si prezliecť tričko.." Sasuke sa pozrel do skrinky a vytiahol biele tričko. "Ale, Karin bude naštv-" "Tenten! Teraz za ňou nemôžem ísť! Už som ti to povedal.." "Ach.. no dobre.. ale už bude zvoniť mal by si si pohnúť."

"Sasuke! Kde si, keď ťa najviac potrebujem!?" "Karin, pozri.. síce spolu chodíme, ale ja za tebou nemôžem bežať vždy, keď sa ti to zapáči, rozumieš?" čiernovlások bol trochu podráždený. Najskôr ten idiot s kávou a teraz Karin.. Niekedy by si prial, aby mal od všetkých svätý pokoj.. "Tak sa nehnevaj Sasan.. Pozri, poobede môžeme zájsť do baru." Karin sa k Sasukemu trochu naklonila, aby dostala aspoň jemnú pusu. Sasuke ju pobozkal. Nestál o ďalšie problémy s červenovláskou. "Tak fajn..Ale hneď po škole" "Sasí, hneď po škole to nepôjde.. Musím rýchlo zbehnúť domov, ale to bude iba nejakých 10-15 minút.." Sasuke si povzdychol. "Tak dobre, ale ponáhľaj sa."

Ružovláska si spokojne driemala vo svojej izbe. Slnečné lúče žiarili skoro na každý kútik v jej izbe. Keď Sakura pocítila jemné teplo a ako jej niečo veľmi slnilo do tváre, zobudila sa. Snažila sa otvoriť oči, ale musela ich mať privreté. Vstala, chytila závesy a potiahla ich tak, že už sem neprenikal ani jediný lúč. Konečne mohla poriadne otvoriť oči. Teraz jej izba ľahla tmou. Podišla k posteli a dalo by sa povedať, že doslova na ňu spadla. Avšak úmyselne. Chytila vankúš, pritiskla si ho k hlave a snažila si dopriať ešte aspoň trošičku spánku. Naraz sa otvorili dvere a v nich stála usmiata Naomi. "Čerešnička moja, dobré ránko! Tak, ako si sa vyspala?" Keď si Naomi všimla, že ju ružovláska vôbec nevníma, tak položila podnos aj s raňajkami na posteľ a vybrala sa k oknám. Chytila obidva závesy a roztiahla ich. Izbu znovu ožiarilo znovu to slnečné svetlo. Sakura ešte viac zaborila hlavu do podušky. "Saky!" Sakura sa prevalila a spadla z postele. "Och, Saky! Prepáč, to som nechcela. Si v poriadku?" Naomi priskočila k ružovláske a snažila sa jej pomôcť vstať. "Á- áno.. Och moja hlava" Sakura sa bolestivo chytila za hlavu. "Naozaj prepáč, to som nechcela.. Chcela som ťa iba zobudiť.." "Nie, to je v poriadku Naomi.. Ale prečo ma tak skoro budíš? Veď je ešte len 6 hodín ráno!" "6 hodín?" rozpleštila oči Naomi. "Čerešnička moja, je jedenásť!" "Čo-čože? To už je toľko hodín!? Musím si pohnúť, sľúbila som Hinate, že sa za ňou stavím poobede.." "Kto je Hinata?" zaujímala sa Naomi. "Uhm, je to jedna kamarátka, ktorú som včera spoznala.. A zistila som, že chodí na tú školu, kde zajtra nastupujem. Dokonca budeme spolu aj v tej istej triede." "Aha, tak niekedy ju k nám pozvi." usmiala sa Naomi. "Určite, niekedy ju sem pozvem." Sakura jej úsmev opätovala. "Tak, ja už idem.. Musím ešte poupratovať obývačku, kuchyňu,.." "A nechceš pomôcť?" spýtala sa ochotne Sakura. "Nie, nie, to zvládnem. Ty sa teda nachystaj, aby si za ňou mohla ísť. Ale pekne si najskôr spapkaj tvoje neskoré raňajky, srdiečko." Naomi ešte Sakuru pobozkala do vlasov a odišla. Ružovláska sa natiahla,

aby videla, čo všetko je na tom podnose. "Mňam!" Sakure už zbiehali slinky. Postavila sa, zobrala podnos a vrátila sa znovu do postele. Skôr ako začala jesť lievance, tak si upila z jahodovo-pomarančového džúsu, ktorý milovala.

"Hinata!" bežal sa modrovláskou Naruto. "Áno? Deje sa niečo?" spýtala sa Hinata, pretože sa jej zdalo, že Naruto niečo urgentne potrebuje. "Nie, len som sa chcel spýtať.. hmm.. či by si sa n- nešla trochu p- prejsť.." "Uhm, Naruto prepáč.. ale nemôžem. Už som dohodnutá so Sakurou.. možno inokedy." "Aha, tak fajn.." blondiak posmutnel. "Maj sa!" Hinata sa na Naruta ešte usmiala a zamávala mu. Blondiačik sa išiel až rozplívať nad jej krásnym úsmevom. Stál tam ako zhipnotizovaný. "Narutooooo!!!!!" z jeho myšlienok ho zobudila Ino, ktorá sa na ňom očividne dobre bavila. "Ino! Už som ti povedal, aby si mi toto nerobila. Potom sa veľmi zľaknem.." "Jasné a hlavne, keď si v prítomnosti Hin, čo?" Ino si neodpustila slovo ´Hin´ zdôrazniť. "Č- čože? N- netrep blbosti Ino.." Blondiačik sa začal červenať. "Naruto.. predo mnou to nemusíš zapierať. Myslíš si, že som si za tie 2 roky nič nevšimla?" spýtala sa plavovláska. "To je to až tak vidieť?" čudoval sa Naruto a dúfal, že už nikto iný si to nevšimol. "No, je to dosť vidieť, Naruto.." povedala Ino s potlačovaným smiechom.

Sakura už bola pri vchode pred barom. Vstúpila dnu, ale nikde modrovlásku nevidela. Namiesto nej, stál za pultom celkom dlhovlasý mladík. "To musí byť Neji, jej bratranec." pomyslela si a už sa ním šla. "Ahoj, ja som Sakura a hľadám Hinatu. Ty si Neji, však?" "Áno, som Neji. Hinata tu ešte nie je, ale už by sa mala čoskoro vrátiť zo školy.. A to ty si tá Sakura? Včera mi o tebe Hin hovorila." "Naozaj? A čo ti hovorila?" zaujímala sa Sakura. "No, že si veľmi milá a, že budete spolu chodiť do triedy." "Áno, to je pravda. Veľmi sa teším, keď nastúpim na tú školu." Sakura sa na Nejiho usmiala. Ten jej úsmev opätoval späť. V tom momente do baru prišiel Sasuke s Karin. "Sasí, choď niečo objednať, ja zatiaľ vyberiem nejaký stôl." Karin sa rozhliadala po nejakom dobrom mieste, kde by mali dosť súkromia od ostatných zákazníkov. Sasuke sa vybral k pultu. "Čauko, chcel by som jeden pomarančový džús a jeden jablkový." "Jasné, hneď to bude." Neji odbehol kúsok ďalej, aby to mohol pripraviť. Sasuke sa pozrel na pravú stranu a uvidel ružovlásku. Jedným lakťom bola opretá o pult a znudene pozorovala dvere. Sasuke ju začal pohľadom skenovať. Ešte nikdy nevidel krajšiu babu. "Tu to je" Neji podal čiernovláskovi dva džúsy. "Dík." Sasuke sa na Nejiho ani nepozrel. Jeho pohľad bol stále zastavený na Sakure. "Sasan!" červenovláska kričala cez polovicu baru. Aj ružovlásku vyrušila z tichého pozorovania vchodových dverí. "Kedy už konečne Hinata príde?" pomyslela si. Už myslela, že ju od nudy šľak strafí. Sasuke iba prevrátil nad Karin oči, zobral džúsy a vybral sa sadnúť si. "Sasan, čo si tam toľko robil?" spýtala sa Karin. "Videla som, ako si sa pozeral na tú babu!" "Čože? O čom to rozprávaš? Ja som sa na nikoho nepozeral!" povedal čiernovlások, aj keď veľmi dobre vedel, že klame. "Tak dobré, Sasí. Prepáč." rýchlo sa ospravedlnila, aj keď vedela, že on by sa s ňou nerozišiel. Sakura už nevedela, čo robiť. Už je to dosť veľa minút, čo na Hinatu čaká. Modrovláska práve otvorila dvere a rýchlo sa vybrala sa Sakurou. "Ahoj Saky, prepáč, že meškám, ale musela som sa ešte vrátiť do školy po knihy.. nechala som si ich v skrinke." Hinata sa ešte rozdýchavala, pretože celú cestu bežala. "Ahoj, nie, nie.. To je v pohode.. Ideme sa teda prejsť?" "Ok, len si hodím do izby tašku. Šťastie, že bývame rovno tu, hore." Hinata sa rozbehla hore schodmi, aby si všetko zaniesla. Sakura si prehrabla vlasy a ešte si sadla. Sasuke z nej nemohol spustiť oči. "Je taká krásna.." vírilo mi v hlave. "Sasuke, počúvaš ma vôbec!? Už päť minút ti tu niečo hovorím, ale ty si očividne niekde inde!" "Nie, už ťa počúvam.." Sasuke musel od ružovlásky odtrhnúť zrak, aby Karin ešte nevyvolala scénu. Hinata práve schádzala dole schodmi. "Tak, môžeme ísť."Modrovláska sa aj so Sakurou vybrali k dverám. Keď ich ružovláska otvorila, tak sa Sasuke musel proste otočiť. Ale tak nenápadne, aby si to Karin nevšimla.

Sakura a Hinata sa prechádzali po meste. Veľmi dobre sa bavili. Naraz Sakura začala témou: "Hin, sú na škole pekní chalani?" Sakuru to vlastne ani tak moc nezaujímalo, ale nevedela, akú tému by už nahodili. "Hmm, vlastne ani ti neviem povedať." odpovedala modrovláska. "Všetci sú tam takí šialený.." dodala ešte so smiechom. "Takže sa ti tam nikto nepáči?" zaujímala sa ružovláska, pretože si včera všimla, že o Hin má niekto záujem. A tým ´niekto´ nemyslí len tak niekoho. Ružovláska spozorovala, ako sa na ňu Naruto pozeral. Ale nechcela Hin nič hovoriť, možno to blondiak chce uchovať v tajnosti a bolo by najlepšie, keby jej to povedal on sám. "No ja neviem. Je tam veľa pekných chalanov, ale teraz si nechcem s nikým nič začínať." "Aha." Sakura trošku dúfala, že spomenie Naruta, pretože by z nich bol naozaj veľmi pekný párik. Hinata sa pozrela na hodinky. "To je už toľko hodín? Prepáč Saky, ale už musím ísť. Sľúbila som Nejimu, že mu pomôžem v bare." modrovláska posmutnela. "V pohode, Hin." "Ok, maj sa! Zajtra sa uvidíme v škole." Hinata Sakure zamávala. "Škola? Ozaj, však zajtra už nastupujem do školy.." premýšľala ružovláska. "No, tak asi už pôjdem domov." Keď sa, ale otočila, tak zbadala, ako smerom k nej kráča červenovlasý chalan. Áno, bol to Gaara. Srdce jej podskočilo. Keď si Gaara všimol ružovlásky, tak sa mu na tvári objavil široký úsmev. Sakura tam stála a čakala, kým k nej Gaara príde. "Ahoj!" Gaara bol veľmi rád, že ju znova stretol. Tento krát sa jej už môže spýtať na meno. "Ahoj, Gaara." Sakura sa usmiala. "Vieš, no.. odvtedy, ako sme sa naposledy videli, tak som sa ťa zabudol spýtať na meno.." Sakura sa rozosmiala. "Som Sakura." "To je veľmi krásne meno a dokonalo k tebe sedí." Gaara sa začal usmievať ešte viac. Vedel, že k ružovláske cíti niečo silné. "Prejdeme sa?" navrhol Gaara. Sakura prikývla. Obidvaja sa spolu cítili veľmi dobre. Smiali sa spolu a hovorili o všetkom možnom. Sakura sa zadívala do Gaarových očí. Nemohla z neho spustiť zrak a on z nej takisto. V tom momente sa potkla o vlastnú nohu. Keby ju Gaara nezachytil, skončila by na zemi. "Sakura, naozaj by si si mala dávať pozor, keď chodíš." "Ď-ďakujem ti za záchranu.. už druhýkrát.." Sakura bola v rozpakoch. Tento krát bola k jeho tvári ešte bližšie, ako prvýkrát. Gaara ju chcel pobozkať. Nech sa snažil, ako len chcel, nemohol sa ovládnuť. Už boli pri sebe iba pár centimetrov, keď.. "Sakura!" Áno, Kizashi kráčal priamo k nim. Gaara a Sakura sa od seba okamžite odtiahli. Ružovláska sa postavila a nevedela, čo bude nasledovať. "Tati, čo tu-" "Ticho, Sakura! Okamžite ideme domov." "Ja sa ospravedlňujem, ale-" "Aj ty buď ticho mladík! Nechcem nič počuť. Sakura, odchádzame." "Tati!" "Nie, ideme!" Kizashi chytil Sakuru sa zápästie a mierili rovno domov. Gaara sa chcel za ňou rozbehnúť, ale Sakura mu pohľadom naznačila, aby to nerobil.

Keď prišli domov, tak Kizashi vôbec nevedel ako začať. . "Sakura, vysvetlíš mi, čo to malo znamenať? Veď si sa sním skoro pobozkala!" "Prečo sa mi musíš stále tak starať do života? Už nie som malé dieťa!" Sakure sa do očí nahrnuli slzy. Naozaj nechápala otcove správanie. Už jej to liezlo krkom. "Sakura.. Nechcem, aby si sa s tým mladíkom stretávala." Kizashi sa trochu zmiernil. Nechcel, aby jeho dcéra trpela, ale taktiež nechcel, aby sa bavila s Gaarom. "Vôbec ma nechápeš.. A nikdy nebudeš!" Sakure sa spustili po lícach tak dlho zadržované slzy. Vybehla hore schodmi, rovno do svojej izby. Zamkla sa a s horkým plačom sa zvalila na posteľ. "Čo som urobila zle? To, že som sa skoro s niekým pobozkala?" Sakura plakala ďalej a ďalej. Kizashi sa za ňou rozbehol, ale nechcela mu otvoriť dvere. "Pán Kizashi, nechajte to tak.. Ja sa s ňou porozprávam." "Ale Naomi-" "Síce neviem, prečo ste sa pohádali, ale porozprávam sa s ňou. Nebojte sa, všetko bude v poriadku." Naomi sa chcela usmiať, ale na tvári mala až príliš veľa starostí. Nechcela, aby Sakura trpela.