Stávka o lásku • 2. kapitola

Ahojte, takže pridávam Vám pokračovanie :) Dúfam, že sa Vám bude aspoň trocha páčiť, síce dejovo nie je nič moc :/ Za chyby sa osptravedlňujem a budem rada, ak zanecháte nejaký komentár s názorom alebo hviezdičku :)

---

Stále mu hľadela do očí. Boli temné ako noc, ako tá najtmavšia noc.

"Sasukeee!" zakričala Mikoto.

"Mama, čo zasa chceš?!" povedal namosúrene.

"Poď sa najesť! HNEĎ! a zavolaj aj Sakuru!!!!"

"Jasné, už bežím", zamrmlal si popod nos, "poď, ideme sa najesť."

"Hmm, a čo dobrého máte?" opýtala sa Sakura, ktorej slovo jedlo padlo vhod. Už dlho nič nezjedla a myslela si, že za chvíľu jej to škvŕkanie v bruchu roztrhá žalúdok. Zadívala sa na Sasukeho a čakala, dokedy jej odpovie.

"Máme rajčinovú polievku a ryžové guľôčky s rajčinovou omáčkou. Dúfam, že ich máš rada." odpovedala Mikoto namiesto Sasukeho.

"Áno, mám ich rada." odvetila s úsmevom na tvári. Teraz by bola schopná zjesť čokoľvek, hoci aj slona, len aby nebola hladná.

"Tak to je dobre, pretože ja toto jedlo milujem!" vyhlásil čiernovlasý.

V kuchyni

"Sakura?" opýtal sa čiernovlasý.

"Hmmm?"

"No, ono to bude znieť divne, ale prečo si sa vlastne prisťahovala do Konohy?" opýtal sa zvedavo.

"No.... Moja skoro...sestra..." nedokázala to povedať. Boli to len útržky viet, no Mikoto ako každá matka vycítila, že niečo nie je v poriadku. Mala takú predtuchu, ale nechcela to vysloviť nahlas. Očami naznačila Sasukemu, nech to radšej nechá tak. V kuchyni zavládlo ticho. Bolo počuť iba štrnganie lyžičkami a sem-tam nejaké to prehltnutie. Ticho prerušil zvonček.

"Idem otvoriť." povedal pohotovo čiernovlások. Sakuru ešte nepoznal, ale trápilo ho, keď ju videl takúto.

Vo dverách

"Ahoj Sasuke, je tu ešte Sakura?" opýtal sa blondiak.

"Naruto?! Čo TU dopekla robíš?!" vyštekol.

"Pokoj, pokoj... Vyrušil som ťa?" opýtal sa s úsmevom.

"Nie, len..."

"P- prepáčte, ale rada by som zistila, či je tu Sakura..." ozvala sa modrovláska.

"Čau Hinata, kedy si prišla?" opýtal sa čierno očko.

"Ona je tu so mnou.." podotkol Naruto.

"Aha... takže vy takto..." zatváril sa zamyslene Sasuke. Nevedel, že ten idiot Naruto má dievča. Prial mu to, pretože vedel, že Hinata je dobré dievča. Jedine ona ho môže priviesť k rozumu, ktorý ten blonďavý vymetenec zjavne ešte nenašiel... A na viac, na ňu si aj tak zálusk nerobil- niežeby bola škaredá, ale nebol to jeho typ. "Áno, Sakura je tu."

"Dobre, ja len že... nerada ruším, len... no, ako to povedať.... So Sakurou spolu bývame a potrebovala by som, keby už išla, ak to teda nebude vadiť..." povedala so strachom.

"Jasné, v poriadku." odpovedal.

"Sakuura-chaaaaaaaaaaaaan!" zahulákal Naruto.

"Nevrešti ty idiot!" napomenul ho Sasuke.

"Sasuke!!! To sa patrí? Takto vítať návštevu?! Dnes je to už druhýkrát!" pokarhala ho matka.

"Hmmmm...." typická odpoveď.

"Kto prišiel?" opýtala sa prichádzajúca osoba.

"Sakura!" vykríkla Hinata. "Prepáč, ale už... no, potrebujem s tebou niečo prebrať.." dodala.

"Jasné, aj tak som sa už zbierala na odchod." upokojila ju. O 5 minút neskôr sa všetci rozlúčili a Naruto ešte odprevadil Sakuru a Hinatu domov.

U Sakury a Hinaty

"Tak, ako sa ti páčil náš sused?" podpichla ju Hinata.

"Škaredý nie je, ale nie je to môj typ." odpovedala bez problémov. " A čo ty a ten blondiak?" podpichla ju.

"Naruto? Ale nie, to je len kamarát..." odvetila.

"Takže len kamarát..." povedala zamyslene Sakura a ostala chvíľu ticho. Vedela, že ak bude ticho tak Hin sa prizná sama.

"Tak.. no...on.. je iba..kamarát..." vykoktala sa.

Žiadna odpoveď.

"Je to len kamarát, nič viac..." naďalej zapierala modrovlasá.

"Hmmmm..."

"Sakura! Ticho, ty máš čo hovoriť!" opäť ju podpichla Hinata.

"Ja?! Nebuď paranoidná!!!" povedala so smiechom. Už dávno sa nezasmiala. Bola šťastná a tešila sa. Mala pred sebou nový život, novú nádej a novú budúcnosť. Bola nesmierne rada, že teraz je tu s Hinatou a že je aspoň na chvíľu oslobodená od myšlienok na Ayame. Jedna vec jej však stále vŕtala v hlave... Prečo sa na ňu ten čiernovlasý mladík pozeral tak zvláštne?

Sakura? Počúvaš ma?" opýtala sa so strachom Hinata.

"Jasné, áno, čo si chcela?" prebrala sa z myšlienok na Ayame a vrátila sa späť, do reality.

"No, už som ti to zrejme hovorila, zajtra je posledná letná párty a ja som sa chcela opýtať, či nechceš ísť tiež..."

"Pôjdem rada, ale čo si oblečiem?" premýšľala.

"No, niečo už vymyslíme... Nemusíš sa báť... A ešte, že ja pôjdem s Narutom, pozval ma, tak dúfam, že ti to nebude vadiť.."

"AHA!!!" vykríkla ružovlasá, "že len kamarát!!! Hinata, ja som ti to hovorila!!!"

"Ale naozaj, sme len kamaráti!" naďalej zapierala zatiaľ neexistujúci vzťah.

"No... to sa uvidí... Myslím, že ten tvoj Naruto ťa nevníma iba ako kamošku..." filozofovala naďalej.

"Nerozumiem... Ako ČO ma teda vníma?!"

"Predsa ako niečo viac... Možno z vás bude pekný párik..." dodala a neodpustila si ani menší úškrn.

"SAKURA!!!!"

"To ja len tak filozofujem, Hin... Neboj sa, určite sa dočkáš.." zasmiala sa.

"Sakura, radšej už poďme spať! Lebo ja sa vážne nahnevám a potom tu bude iné rodeo!" povedala tiež a so smiechom a zhasla.

"Dobrú noc..." zahuhlala Saky spod paplóna.

"Dobrú... ráno ťa zobudím..."

U Sakury

"Panebože... asi som sa zaľúbila... Nie, to sa mi nesmie stať, veď ani neviem, aký je to pocit... Byť zaľúbená... Prečo ja?! Prečo?! Hinate to radšej nepoviem, určite by si zo mňa strieľala.. Ale tie jeho oči, tie vlasy... STOP! Sakura, nesmieš na neho myslieť. Veď ho ani nepoznáš, môže to byť hocijaký úchyl alebo namyslená bárbina... Určite nie je taký dokonalý, akého si ho predstavuješ... Sasuke ... Zasa! Nesmiem na neho myslieť, od zajtra neviem, kto to je, nepoznám ho... radšej ho budem nenávidieť, akoby som sa do neho zaľúbila. On by ma nechcel... STOP! Ja už chcem spať! Nijaký Uchiha ma odteraz nezaujíma! DOBRÚ NOC!

Na ďalší deň

U Hinaty

Už je pol jedenástej... Hore som už od ôsmej a už dve a pol hodiny premýšľam nad jednou osobou... Čo môže teraz robiť? Vstáva? Raňajkuje? Nebudem nad ním radšej rozmýšľať.... Nemôžem. Nesmiem. Nikdy, skutočne nikdy by mi zrejme moju lásku neopätoval... Je to smutné, ale život je krutý... Mala by som zobudiť Sakuru... Možno už je hore...

Zatiaľ čo modrovláska kráčala po schodoch, tak ružovláska bola ešte stále hlboko v ríši snov. Prvýkrát od smrti Ayame nemala nočnú moru, ale sníval sa jej jeden nádherný sen....

"Sakura!" vykríkol Sasuke.

"Prosím?" otočila sa na neho a usmiala sa.

"Už dlhšie som ti chcel niečo povedať..."

"A prečo si tak neurobil?" opýtala sa.

"Je to ťažké, a toto som ešte nijakému dievčaťu nepovedal...Milujem ťa, Sakura."

"Aj ja ťa milujem, Sasuke-kun... Navždy..."

"AAAAAAAAAAAAAAA!" vykríkla Sakura, ktorá sa razom prebrala zo sna.

"Prepáč Sakura, ale inak to nešlo." ospravedlnila sa Hinata, ktorá zvierala v ruke pohár s vodou.

"Čo inak nešlo?!" nechápala.

"Predsa zobudiť ťa!" odvetila.

"Aha... nevadí, len bol to šok. V pohode si snívam a zrazu som celá mokrá."

"To ti verím, že to bol šok... Aj mňa už tak budili. Bála som sa o teba, pretože keď som prišla k tebe do izby tak si si niečo brblala...Myslela som si, že máš opäť nočnú moru, lenže keď som prišla bližšie tak som započula jedno meno..."

"Vážne?" preľakla sa Sakura. "Panebože! Ja som asi jeho meno vykrikovala na celý dom... Dobre, že ma zobudila! Kto vie, ako by ten sen skončil, čo by som potom vykrikovala?! STOP! Veď som si sľúbila, že ho nenávidím, no pritom si o ňom snívam sen, ako mi hovorí, že ma miluje! Kto vie, čo by bolo ďalej, o čom by som ešte snívala? Ani to nechcem vedieť..."

"Aké meno?" zatvárila sa nenápadne ružovlasá.

"No.. vravela si Sasuke-kun...." povedala a začervenala sa namiesto Sakury.

"To sa ti asi len zdalo..." kamuflovala Saky.

"Asi..." odvetila Hinata. Veľmi dobre počula, čo jej kamarátka hovorila, no radšej to nechala tak.

"A čo si chcela?"

"Zobudiť ťa... Ešte by si mohla kľudne spať... Ale je 10:30 a ja som ťa chcela zobudiť, keby si si to tu chcela obzrieť, alebo..."

"TO UŽ JE TOĽKO HODÍN???!!!!"

"No..."

"Dobre, tak ja sa umyjem, najem, oblečiem, zacvičím si a potom môžeme robiť hocičo..."

"Sakura, máme čas... Naruto po nás príde o 15:30..."

"Dobre, to akurát všetko pekne postíhame..."

"Dobre, nechám ťa, raňajky máš v kuchyni na stole, ja idem na nákup, potom sa vidíme"

"V poriadku, idem sa umyť, tak ahoj" povedala a postavila sa.

"Ahoj, do hodiny som tu! Poď si zamknúť!" zakričala ešte modrovlasá, potom zbehla po schodoch a zabuchla za sebou dvere.

Na nákupoch

"To by sme mali... ešte maslo, mlieko, rožky a..."

"AU!"

"Prepáč... nevi- nevidela som ťa..." ospravedlnila sa Hinata.

"V poriadku, aj ja som mal dávať viac pozor..." ospravedlnil sa Sasuke.

"Nie, chyba bola u mňa.. Počkaj, aspoň ti to pomôžem pozbierať." dodala Hin, zohla sa a začala zbierať rozkotúľané jablká.

"Hinata?" prerušil ticho Sasuke.

"Prosím?" opýtala sa.

"No... chcel som sa ťa opýtať, že... či ideš ty a Sakura na tú párty..."

"Áno, prečo?"

"Len tak.." povedal a postavil sa.

"Aha, tak teda ahoj..." zakričala mu, pretože ako sa objavil, tak aj zmizol.

"No, mala by som sa poponáhľať, už bude 12 hodín... Ešte som ani obed nenavarila!" pomyslela si a rozbehla sa k pokladniam.

Späť v dome

"Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕń!" "Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕnnnnn!!!!!" "Čo- čo to je?" "Kto otravuje takto uprostred noci?" pýtala sa sama seba rozospatá ružovláska. "Mala by som otvoriť, Hinata asi spí... A koľko je vôbec hodín?" pozrela sa na budík na nočnom stolíku a skoro jej oči vypadli! Bolo 12:15 poobede.

"Už bežím!!!" narýchlo sa obula a zbehla po schodoch.

"SAKURAAA!" kričala Hinata. Vzápätí začula v zámke hrkotať kľuč a upokojila sa.

"Čo sa deje? Bola si vo vani?" opýtala sa a potom si všimla, čo má Sakura na sebe. Pyžamo. Ona zaspala?

"Prepáč, zaspala som.. Mrzí ma to..." ospravedlnila sa ružovovlasá.

"V poriadku, ešte máme 3 hodiny..." odvetila s úsmevom Hinata. "Choď sa umyť a obliecť, ja pripravím niečo pod zub." dodala.

"Ďakujem Hin, si zlatá...To ten spánok- premohol ma!" zasmiala sa a rozbehla sa po schodoch smerom do kúpeľne.

" A čo chceš na obed?" opýtala sa Hin.

"To je jedno, ja zjem všetko!" zakričala Sakura.

"Dobre, urobíme si pizzu a rajčinovú polievku!" rozhodla sa modrovláska a začala si pripravovať ingrediencie. Pripravila si cesto, nechala ho vykysnúť. Potom ho natrela kečupom, dala naň šunku, kukuricu, rajčiny a syr a šupla do rúry. O pár minút sa po celom dome šírila príjemná vôňa.

"Hmmm, tu to ale vonia!" pochválila ju Sakura, ktorá práve vyliezla z vane. Bolo 13:15 a jej už riadne škvŕkalo v bruchu.

"Dúfam, že ti to bude chutiť."

"Myslím, že áno!" odpovedala s úsmevom na tvári Sakura a nabrala si polievku. O chvíľu s chuťou zahryzla do pizze a ani sa nenazdala, boli dve hodiny.

"Tak, Sakura... myslím, že je najvyšší čas, aby si sa pomaly začala chystať a ja takisto. Idem do vane." oznámila Hinata.

"Dobre, ja to tu upracem a začnem sa chystať." odpovedala a začala umývať riad. Celý čas jej po rozume behala jedna jediná osoba, o ktorej si síce sľúbila, že ju bude nenávidieť, ale akosi sa jej to nedarilo. Srdcu totiž rozkázať nevedela.

Tak ako? Zaujalo Vás to aspoň trocha? :)