Stávka o lásku • 1. kapitola

Ahojte, takže po dlheeeeej dobe je tu konečne prvý diel. Skoro som na túto poviedku zabudla, mala som ju v počítači, veselo som si písala nové diely a nepridávala :D Asi som sklerotická :D Dúfam, že sa vám bude prvý dielik páčiť, aj keď je toška kratší a asi nič moc :/ Budem rada, ak by ste sa vyjadrili v komentároch (berem aj kritiku, to ma posúva ďalej:)) prípoadne hviezdičkami :) Porepáčte za chyby, ani som ich neopravovala, ale snáď nebudú až také hrozné :)

Tak teda príjemné čítanie, vaša Hin

PS:Tento diel by som pomenovala spodné prádlo, ak si prečítate, zistíte prečo :)

---

"Jéj, tu som už dlho nebola!" povedala nadšene Sakura.

"To hej, naposledy si tu bola, keď si mala asi osem rokov..." povedala zamyslene najlepšia kamarátka Sakury- Hinata.

"Mrzí ma, že som sem nechodila, ale toľko sa toho stalo... Najskôr mi zomrela babka, ktorú som mala asi najradšej zo všetkých...Dokedy žila, chodila som do Konohy pomaly každý mesiac... A potom to s mojou sestrou... Veď vieš, čo myslím."

"Aj mňa to mrzí, ale nemala by si byť stále smutná. Je to lepšie, akoby mala trpieť."

"Áno, práve preto som sa sem vrátila, chcem začať nanovo. Mama povedala, že to chápe, avšak najskôr ma sem vôbec nechcela pustiť. Už tu nemáme žiadnu rodinu, mám tu iba teba a pár kamarátov. Potom som ti napísala čo sa stalo a tvoja mama vyhlásila, že môžem bývať u vás. Teda, ty máš už svoj dom, takže budeme mať aj súkromie." odvetila Sakura a usmiala sa. Predsa len sa tešila, že opäť bude so svojimi kamarátmi. Cítila, že toto je vhodné miesto na začiatok nového života.

O hodinu neskôr

"Tak ako? Páči sa ti tu?" opýtala sa Hin. "Je to tu útulné, myslím, že sa rýchlo udomácnim." odpovedala Sakura. "No, som rada, že sa ti tu páči, budem ťa musieť zoznámiť aj so susedmi, ale najskôr si oddýchni, povybaľuj sa a najedz sa" vydala rozkaz Hinata. Sakura s radosťou súhlasila, pretože sa cítila veľmi unavená. Cestovanie ju totálne vyčerpalo, takže Hinata sa ani nedivila, keď ju našla spať.

Okolo 18:00

Ayame, mám ťa rada. Si mi takmer ako vlastná sestra. Aj keď si stále nevychádzame, predsa len sa máme radi................ "Ahoj mami, Ayame je už doma? Nič. Mami? Haló, je tu Ayame? Nie, nie je tu. Aha, a kedy sa vráti? Nevráti sa... Mami, prečo by sa nevracala? Išla spať ku kamarátke? Nešla. Ale už spí. Počkaj, ako to myslíš mami? Ayame... Ayame už medzi nami nie je. Ayame už nežije. Je mŕtva. Mŕtva. Mŕtva, mŕtva...."

"SAKURA! Počuješ ma? Si v poriadku?" kričalo modro vlasé dievča.

"Ayame... Mŕtva.... NIE! .... Som v poriadku." prebrala sa ružovláska. Až teraz si uvedomila, že to bol len sen. Sen, ktorý bol skutočný, sen, ktorý ju ničil, čistá skutočnosť, ktorú by tak rada vrátila späť, lenže to sa nedalo.

"Sakura... tak som sa o teba bála... Myslela som si, že sa ti niečo stalo... Strašne si kričala." povedala Hinata a do očí sa jej tlačili slzy.

"Hin, už je to v poriadku, bol to len sen. Nemusíš sa o mňa báť, veď sa nič také nestalo." povedala Sakura a na tvári vyčarovala jemný úsmev. Vedela, že aj napriek tomu sa o ňu Hinata stále bojí, lenže ona sa rozhodla, že tu, v Konohe, zabudne na smrť Ayame a začne žiť od začiatku. Nechcela zabudnúť na Ayame a ani na svoju rodinu, len nechcela trpieť ešte viac. Ayame zostane navždy v jej srdci a bude ju ochraňovať.

"Ozaj, a čo si vlastne chcela, Hinata?

"No, nechcela som ťa pôvodne budiť, veď máš za sebou ťažkú cestu, lenže zobudila si sa sama. Chcela som sa ťa opýtať, či sa nechceš zoznámiť s tvojimi susedmi." navrhla modrovláska.

"Jasné, budem rada. A aj tak sa mi už nechce spať."

"Dobre, tak ja ťa k nim zavediem. Mám ešte nejakú prácu tu okolo domu a ty zoznámenie zvládneš určite aj sama."

"Dobre, som na tých susedkov zvedavá." povedala Saky.

O 5 minút

"No, takže... Sakura, si nachystaná? Ideme k tým susedom!" kričala Hinata.

"Jasné, už bežím!" vykríkla ružovláska z poschodia a bežala po schodoch. Zrazu sa potkla. Chýbalo len málo a bola by spadla. Zrazu pristala niekomu na hrudi. Zacítila arómu jedla . Myslela si, že je to rámen, no nebola si istá.

"Hej, pomaly! Nezabi sa!" povedal dotyčný.

"Jasné. Ehm... Ďakujem." poďakovala a podala dotyčnému ruku, aby sa predstavila. "Som Sakura, som tu nová."

"Ahoj, Sakura, ja som Naruto. Ja tu nový nie som." povedal a zasmial sa.

"Jasné!" povedala ružovláska a zbierala sa na odchod. "Prepáč, ale čo tu vlastne robíš? Nechcem byť nezdvorilá, lenže..."

"Naruto je môj dobrý kamarát." povedala modrovláska.

"Aha..." povedala zamyslene Sakura. Niečo sa jej na tom nezdalo. Hinata to povedala tak zvláštne, akoby sa vznášala... Nevadí, potom sa jej na to opýtam. "No dobre ľudia. Ja teda idem, vidíme sa neskôr!" zamávala im na rozlúčku a zabuchla vchodové dvere.

"To je tá nová?" opýtal sa blondiačik.

"Áno. To je Sakura, m-moja kamarátka." zakoktala sa Hinata a usmiala sa.

"Hm... Myslím, že by sme mohli byť kamaráti. Ale nie takí, ako ja a ty, Hinata."

"Ako to myslíš Naruto?"

"No predsa tak, že ťa mám ako kamošku veľmi rád. Vždy mi poradíš a ja neviem, čo by som bez teba robil."

"Aha. Aj ja ťa mám rada, Naruto." povedala a začervenala sa. Našťastie to blonďák nespozoroval a tak sa iba usmial. "A prečo si vlastne prišiel?"

"Prišiel som ťa pozvať na jednu párty. Škola sa za chvíľu začína, blíži sa koniec leta. Je to posledná letná párty a ja by som bol rád, keby som bol na nej s tebou." povedal a usmial sa. Bola to pre neho jedinečná príležitosť, kedy by sa mohol vyznať Hinate zo svojich citov.

"Dobre, prijímam tvoje pozvanie." povedala Hin a usmiala. Cítila, že na tej party sa niečo stane. Niečo výnimočné.

Späť u Sakury

Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕn- ozýval sa zvonček. Vzápätí bolo počuť štrkotanie kľúča v zámke a otvorili sa dvere. Stála v nich čiernovlasá žena s úsmevom na tvári.

"Ahoj, ty si naša nová susedka?" opýtala sa.

"Á-áno." povedal nesmelo Sakura.

"Tak teda, vitaj v Konohe. Dúfam, že sa ti tu bude páčiť. Mimochodom, volám sa Mikoto. Mikoto Uchiha."

"Teší ma. Moje meno je Sakura Haruno a áno, myslím, že sa mi tu bude páčiť." povedala a podala Mikoto ruku na zoznámenie.

"Saaasuuuuuuuuukeeeeeeeeeeee!!!! Máme návštevu, naklusaj sem!" povedala Mikoto, zatiaľ čo viedla Sakuru po chodbe. Zastavili pred izbou Sasukeho, Mikoto odbehla do kuchyne.

"Sasuuuuukeeeeee!!! Nerozumel si mi? Bež privítať návštevu! TO je ROZKAZ!!!" kričala Mikoto.

U Sasukeho

"Dopekla, mama, počkaj!" mrmlal polohlasne, to však netušil, že Sakura stojí za dverami.

"Mama, ak nechceš, aby tvoja návšteva videla moje nové spodné prádlo, ktoré je čierne a okolo pása sú srdiečka, tak minútu počkáš!" zakričal.

Späť na chodbe- u Sakury a Mikoto

"Hahahahhaha!" začala sa smiať Mikoto. "Teraz si si zavaril synček." povedala a pozrela sa na Sakuru. Tá mala na tvári výraz neprítomnosti, no vnútri zadržiaval smiech. Že prádlo!!! Čo to bude za týpka? Isto nejaká bárbina.

Vtom sa rozleteli dvere. Dotyčný chalan takmer narazil do Sakury, ktorá pred nimi stála.

"Ahoj. Čo tu robíš?" opýtal sa čiernovlások a zahľadel sa Sakure do očí. Prišli mu neuveriteľne krásne, také ešte nikdy nevidel.

"Teda Sasuke! Takto privítať návštevu?! Že čo tu robíš? Nehanbíš sa? Je tu len prvý deň a ty ju už musíš takto odpísať!" pokarhala ho Mikoto, ktorá túto situáciu sledovala so smiechom.

"Ty si tu nová? To som nevedel. Asi si naša susedka.... Ináč, volám sa Sasuke Uchiha." povedal.

"Sasuke, pustíš ju vôbec k slovu?" opäť ho pokarhala, no on ju úspešne odignoroval.

"Ahoj, volám sa Sakura Haruno a áno, som tvoja susedka a som tu nová. Bývam s Hinatou, tú asi poznáš." vysypala zo seba. Stále mu hľadela do očí a nemohla sa od nich odtrhnúť. Boli temné ako noc, ako tá najtmavšia noc.