V mojom svete • 1. kapitola

Ahojte! Takže pridávam prvú kapitolu poviedky V mojom svete. Pevne verím, že sa Vám bude páčiť! :) Bola by som rada, keby ste sa vyjadrili v komentároch a nezabudli ohodnotiť hviezdičkami! :3

PS: Ospravedlňujem sa za čiarky.. Možno niekde ani nemajú byť! :D

---

U Naruta

Prázdniny už skončili a je tu škola. Znovu. Komu by sa len chcelo vstávať? Nikomu. A už vôbec nie jednému blondiačikovy, ktorý si ešte pekne pochrupkával a sníval. "Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕn" ozval sa budík, ktorý stál na poličke pri Narutovej posteli. Naruto rozlepil jedno oko a hneď na to aj druhé. Vystrel ruku a budíkom šľahol o zem. Samozrejme sa rozbil. "Blbý budík, čo si vôbec dovoľuje ma rušiť!?" pomyslel si blondiak. Prevalil sa na druhú stranu, prikryl sa až po uši paplónom a spal ďalej. Asi o päť minút sa rozleteli dvere, medzi ktorými stála nahnevaná Kushina. "Narutooooooooooo!!!!!!!" rozkríkla sa. Blondiak neodpovedal, ďalej spal. "Tak, ak si myslíš, že prídeš hneď v prvý deň neskoro, tak si na obrovskom omyle! Už aj vstávaj, inak budem prinútená prejsť k drastickejšiemu zákroku!!" kričala. Naruto iba niečo zamrmlal, ale v pohode stále ďalej drichmal. "Tak fajn, ako chceš" Kushina otvorila dvere v kúpeľni, napustila pohár studenej vody, ktorú hodila synovi rovno do tváre. "Čo, čo.. čo sa deje? Mami, preboha, čo to robíš? Ja chcem ešte spať.. Veď je posledný deň, keď si ešte môžem poriadne zdriemnuť..." "Naruto, dnes je už škola! Žiadny posledný deň prázdnin, ŠKOLA! Rozumieš?" "Čože?? Ale.. ale.. to ako vážne? Nerobíš si zo mňa iba žart?" Kushina si musela povzdychnúť. Niekedy sa nad Narutom musela vážne pozastavovať. "Nie, Naruto. Dnes je škola. A ak si nepohneš, prídeš neskoro. Okamžite vstávaj a priprav sa. Raňajky už čakajú na stole." Zatvorila dvere a odišla. Naruto bol ešte stále mierne v šoku. Ako si len mohol zmýliť deň? "No nič. Musím sa ísť obliecť" povzdychol si...

U Hinaty

"Hinata poď sa najesť!" "Hneď idem, mami!" Modrovláska stála práve pred zrkadlom a upravovala sa. Ešte raz si prečesala vlasy a vydala sa dole schodmi do kuchyne. "Hmm, tu to, ale prekrásne vonia!" Hinata si sadla za stôl a pustila sa do jedla. "A ešte lepšie to chutí!" pochválila mame skvelé raňajky. "Ďakujem ti, Hinatka. Som rada, že ti chutia." poďakovala. Hinata sa iba usmiala a ďalej pokračovala v jedení. Vychutnávala si každý jeden kúsok, ako sa len dalo. "Hin, ale už by si si mala pohnúť. O chvíľu ti začína škola.." Hinata prikývla, prehltla posledný kus šťavnatej rajčiny a postavila sa. "Ďakujem mami, bolo to výborné." usmiala sa. "Nie je začo Hin." pobozkala ju po vlasoch.

U Karin

"No tak fajn.. Dnes to musí byť niečo extra špeciálne!" tancovala pred skriňou červenovlasá dievčina. "Nemôžem sa predsa ukázať v zlom oblečení! To veru nie, Supernova, ako ja, takto nechodí." zo skrine vytiahla ten najdrahší a zároveň najnovší kúsok oblečenia. "Toto bude dokonalé!" Už aj stála pred obrovským zrkadlom aj vo svojej úzkej sukni a v zlatom saku. Z botníka vytiahla ešte zlaté martensy a hneď si ich aj obula. "Tak tomu to sa hovorí dokonalosť. Tešte sa ovce, Supernova prichádza!" zatvárila sa kyselo do zrkadla.

V škole

Ráno v škole bol strašný hluk. Každý sa s každým zdravili a hovorili si, čo prežili cez prázdniny. Hinata práve kráčala do šatne, aby si tam dala tašku a vybrala učebnice. "Hinataaaa!!!!" kričal na ňu Naruto, ktorý práve prišiel. "Ahoj, Naruto, si tu nejako skoro." zadivila sa Hinata. "Áno, aj ja som veľmi prekvapený.. No nič, ako sa máš" spýtal sa jej blondiak. "Celkom fajn, len ráno bolo trošku divné" odpovedala. "Ani mi nehovor... Moje ráno bolo príšerné!" zamračil sa Naruto. "No, ale čo už.. Dúfam, že tu tento rok všetci prežijeme v pokoji a láske." zasnila sa Hinata. "To dúfam aj ja" zaškeril sa. V tom okamihu sa rozleteli vchodové dvere a do školy nakráčali štyri osoby. "Mne sa zdá, že mier práve skončil" poznamenal Naruto. "Uhnite ovce bez mozgu! Prichádzajú hviezdy tejto školy, ktorý majú talent, na rozdiel od Vás!" rozkrikovala sa Karin a rukami mávala na všetky strany. "Láska, my to vieme, ale nemusíš tu po každom vykrikovať." poznamenal Sasuke. "Sasan, nie je nič horšie, ako keď sa nevinná ovečka pripletie do cesty takým, ako sme my, nemyslíš?" spýtala sa červenovláska. Sasuke na to nič nepovedal, iba prikývol. "Tenten! Okamžite mi prines vodu! A nech je jemne sýtená! Nechcem sýtenú a nechcem ani neperlivú! Chcem jemne sýtenú, rozumela si mi!?" rozkázala Karin. "Áno, Karin... Hneď to bude." spoza Karininho chrbáta vyšlo hnedovlasé, trošku bojazlivé dievča. "Ale hneď!" "Už idem, už idem.." Tenten sa rozbehla a už aj mierila do miestneho podniku, ktorý stál neďaleko. "No fajn a teraz mi kto prinesie učebnice zo skrinky?" vzdychla si Karin a už sa rozhliadala po nejakej ´ovci´, ktorá by jej išla po veci. "Ja ti ich donesiem, Karin!" vystúpil Rock Lee, ktorý sa počas celého času schovával zase za Sasukem. "Nie, ty by si mi ich buď zašpinil alebo v horšom prípade úplne zničil." "Ale, ale.." "Mlč! Idem si po ne radšej sama.." Karin ešte vlepila Sasukemu pusu a už bola na druhej strane chodby. Sasuke sa otočil a zamieril si to ku svojej skrinke, ktorá bola na rozdiel od tej, čo vlastnila Karin veľmi ďaleko. "Uhni, blokuješ mi skrinku!" zamračil sa čiernovlások na osobu, ktorá mu bránila ju otvoriť. "Prepáč, už idem." ospravedlnil sa a už ho nebolo. A spravil aj dobre, asi nikto by nestál o hádku so Sasukem..

"Hodina už začala, ale Kakashi tu ešte nie je..Kde asi tak je?" ozvala sa Ino. "Ako keby si ho nepoznala, Ino.. Určite sa nikdy nezmení" odpovedala svojej najlepšej kamarátke Hinata. Obidve sa rozosmiali. V tom sa otvorili dvere a v nich nebol nikto iný, ako Kakashi. "Dobré ráno, deti.. Hmm, prepáčte za oneskorenie, ale musel som ešte niečo vybaviť v zborovni..." "Jasné, jasné.. poznáme.." priklonil sa Naruto k Hinate a Ino, aby to ich učiteľ nepočul. "A ako ste sa mali, Kakashi- sensei?" ozval sa Rock Lee. Karin si povzdychla. "Bože, ako vážne?" pomyslela si. Naozaj nepotrebuje počuť Kakashiho príhody, ktorých nie a nie konca. "Ďakujem Lee za opýtanie, ale myslím, že by sme sa mali už začať učiť, čo vy na to decká?"

Na letisku

"Tati, prečo sme sa museli znova presťahovať? Konečne som si našla nejakých dobrých kamarátov a ty mi oznámiš, že sa sťahujeme späť do Anglicka. To ti na mne naozaj nezáleží?" spýtala sa svojho otca ružovláska. "Sakura, takto nehovor.. Ty veľmi dobre vieš, že ťa mám rád z celého srdca, si moje všetko. A kamarátov si nájdeš aj tu, neboj sa" usmial sa na ňu otec. "Tak to asi ťažko, pretože, keď si ich konečne nájdem, tak mi oznámiš, že sa znova sťahujeme.." zamračila sa Sakura. "No tak, už sa neboj. Bude sa ti určite páčiť. Naomi ti už doma varí čajík a veľmi sa na teba teší... Kde je ten Shiro? Už tu mal dávno byť.. Mám ešte jedno obchodné stretnutie.." Kizashi prestupoval z jednej nohy na druhú. Naozaj nestál o to, aby sa tí Nemci naštvali. "Naomi a Shiro sú asi jediní na ktorých sa teším.. Predsa nikto iný v dome ani nie je. Ak nepočítam tvoj osobný personál.." "Aha, už ide!" zaradoval sa Kizashi. Pred ním a Sakurou sa zastavila čierna limuzína, z ktorej vystúpil Shiro. "Sakura! Ty si mi, ale vyrástla! Poď sem, nech ťa objímem!" Shiro natiahol ruky a Sakura sa za ním hneď rozbehla. "Aj ja ťa veľmi rada vidím! Ako sa má Naomi? Veľmi ste mi chýbali.." "Naomi je práve doma a pripravuje obed. Bol som kuchyni a niečo som jej uchmatol... bolo to výborné! No a predtým, ako mi za to vynadala, ťa nechala pozdravovať a už sa nevie dočkať, kedy ťa uvidí." usmial sa na ružovlásku Shiro. "Pán Kizashi, veľmi rád Vás znovu vidím." Povedal Shiro a podal Kizashimu ruku. "Aj ja teba, Shiro." "No, ale už tu tak nestojte a nasadnite si." Shiro otvoril Sakure aj Kizashimu dvere na aute a zamierili si to rovno domov. "Snáď sa mi tu bude páčiť, naposledy som tu bola, keď som mala 7 rokov.." pomyslela si ešte Sakura, ktorá pozorovala spoza okna okolie.