Všetko zlé je na niečo dobré 2/2

Ahojte!! :3 Takže tu je pokračovanie... Dúfam, že sa Vám bude páčiť ;)

Táto poviedka nebola sama o sebe dlhá, ale musela som ju rozdeliť na dve časti, pretože som nemala veľa času a chcela som, aby sa už publikovala. Táto časť nie je zase veľmi dlhá, ale je o niečo dlhšia ako prvá :)

PS: CHCELA BY SOM SA VŠETKÝCH SPÝTAŤ, ČI BY STE MALI ZÁUJEM O KONOHA HIGH SCHOOL.. UŽ STE TO MOŽNO VŠETCI ČÍTALI, ALE AK BY STE CHCELI, MOHLA BY SOM TO ZAČAŤ AJ SPOLU SO SAKY PREKLADAŤ DO SLOVENČINY.. JE TO LEN NA VÁS :)

---

Postavila som sa pred tabulu, no ešte pred tým som si pomyslela, že toto je moja smrť.

"No tak, čítaj už!" povedal Kakashi. "V triede... M- má... V triede... máme..." začala som koktať. "Nebodaj sa hanbíš!" povedal mi učiteľ posmešne. Dodala som si odvahy. "V triede máme v- veľa pekných... pekných chlapcov...." Všetci si začali šuškať. Niektorí si dozaista práve užívajú moju potupu. "Pokračuj!" prikázal mi učiteľ. Všetci sa na mňa vyškierali a smiali sa na mne. "Na-najkrajší z nich... Najkrajší je N-nar..." Cŕŕŕŕŕŕ! Moju potupu prerušil školský zvonček. Strčila som si zápisník do vrecka a utekala som na WC. Zápisník mi však vypadol a skôr, ako som si to všimla mi ho zobrali chalani. Mám to ja ale šťastie... pomyslela som si. Prišla som na WC a zatvorila som sa v kabínke. Bola som isto celá červená, hnevala som sa na seba, bolo mi do plaču. Teraz všetci vedia, kto sa mi páči. Majú ďalší dôvod na to, aby sa mi posmievali. Naruto ma bude nenávidieť... Po líci mi stiekla slza veľká ako hrach, keď som zrazu začula klopkanie na dvere.

"Hin, si tam?" Bola to Sakura. Rýchlo som si utrela oči. "Áno, som tu... Koľko ľudí sa mi už posmieva?" opýtala som sa. "Nikto sa ti neposmieva... Naruto niečo povedal, a tak všetci stíchli." povedala. "Super, takže on si teraz určite niekde myslí, aká som chudera a určite ma znenávidel, pretože...pretože..." "Pretože čo? Vôbec to tak nie je... On ťa čaká vonku a chce sa s tebou porozprávať!" oznámila mi Saky. " A nevieš, čo také mi chce povedať? Kedy sa koná môj pohreb?" "Nebuď hlúpa... Možno sa mu páčiš!" povedala. "To určite!!!" povedala som, ale tajne som dúfala, že je tomu tak. Bohužiaľ, asi nie je... "Poď von!" naliehala Sakura. "Idem, ale ešte predtým, ako pôjdem na chodbu ma zastreľ!" vyjednávala som. Predsa sa tam neobjavím len tak, po mojom najväčšom celoživotnom trapase! "Naruto ťa čaká v šatni, máme iba 5 hodín, všetci už odišli!" "Dobre, idem von, ale len kvôli tomu, aby si mohla ísť aj ty domov!" zasmiala som sa, aj keď teraz nebol najvhodnejší čas na smiech.

Vyšla som von a Sakura ma už čakala. "Konečne!" povedala. "Rýchlo, lebo Naruto odíde a ty sa nedozvieš, čo chcel!" "Dobre, dobre, veď už idem! A Ďakujem ti!" zamávala som jej na rozlúčku a rozbehla sa za Narutom.

V ŠATNI

"Konečne! Kde si toľko bola?! Už som sa bál, že neprídeš!" vyhŕkol. "Bola som.. ehm.. na WC..." vykoktala som. "Aha...", povedal, "vážne si myslíš, že som najkrajší chalan?" Roztriasla som sa, kolená sa mi podlamovali a nevedela som, čo povedať. "Sadni si." povedal.Chytil mi rukua zahľadel sa mi do očí. Dodala som si odvahu. "Áno... Aj keď teraz...Teraz ma asi nenávidíš..." povedala som. Ehm... Nemáte po ruke Guinnessovu knihu rekordov? Totiž, podarilo sa mi nečervenať a nekoktať ! Stal sa zázrak! " Od prvej chvíle, keď som ťa zbadala som sa do teba zaľúbila... Lenže ja som nevedela... Nevedela, či sa ti ehm... či sa ti p- páčim..." Koktanie bolo späť... " Neviem, ako to povedať, Hin, ale aj ty sa mi páčiš... Vyhýbal som sa ti, pretože som nevedel, čo ku mne cítiš, bál som sa tvojho odmietnutia..." Nastražila som uši. Je to skutočne tak? Nesníva sa mi to? " Bol som veľmi rád, že som sa to dozvedel, aj keď nie priamo od teba..." povedal a usmial sa na mňa. ON sa na mňa usmial. Nebol to však obyčajný úsmev, ale úsmev, ktorý patril iba mne. Bol čistý, plný lásky... Naklonil sa ku mne. Panebože, on ma chce asi pobozkať! Bála som sa, pretože toto bude môj prvý bozk! Naklonila som sa k nemu tak, že som ho mala asi 1 cm od tváre. Pozrela som mu do očí a zatvorila som ich. Teda, poviem vám, že prvý bozk som si predstavoval oveľa inak. Nevedela som, že to bude až také krásne a nežné. Po chvíli sa naše hlavy od seba odtrhli a Naruto sa ma opýtal: "Chcela by si so mnou chodiť?" Začervenala som sa, ale musela som si priznať, že konečne sa mi splnil môj sen. "Áno." povedala som rýchlo, aby si to nerozmyslel. Nemusela so sa však báť, pretože po ďalšom našom bozku som si tým bola úplne istá.

Nakoniec som bola predsa len rada, že som si ten zápisník/denník písala, pretože som zistila, že všetko zlé je na niečo dobré.

Prosím, aby ste vyjadrili svoje názory v komentároch a nezabudnite na hviezdičky! :) <3