Všetko zlé je na niečo dobré 1/2

Ahojte, takže tu je moja prvá poviedka na pár Naruhina :3

Dúfam, že sa Vám bude páčiť. A nezabudnite na hviezdičky a komentáre, prosím ;)

---

Sedela som v škole na hodine. Akurát sme mali matiku. NUDA! Premýšľala som, či si mám alebo nemám založiť denník. Nechcela som, aby si to niekto čítal... Vtom som dostala spásonosný nápad.

Veď ja si nemusím založiť denník! Postačí mi obyčajný zápisník! Prebleslo mi hlavou a už som sa aj kutrala v taške. Vytiahla som odtiaľ krásny bielo-čierny zápisník a otvorila ho. Môj zápisník- napísala som na prvú stranu. Pod zápisník som si podložila zošit, nech to nezbadá Kakashi- náš učiteľ. Otočila som na ďalšiu stránku a začala písať: "V triede máme veľa pekných chalanov, no najkrajší z nich je Naruto. Mohli by sme byť kamaráti, ale on si ma nevšíma..."

" Ale čo !! Slečinka Hinata si nám píše denníček??!!" ozval sa za mnou Kakashi. " Nechcela by si sa s nami podeliť o svoje zážitky?"

Začervenala som sa. Už chápete, prečo som si nechcela písať denník? Vznikol z toho síce len zápisník, no je to takmer to isté, akoby som písala denník. " Ehm...Nie.. Ja... Ja to odložím..." vyhŕkla som. Nemusia všetci vedieť, kto sa mi páči... "Ty nebudeš nič odkladať! Ja viem, že je to o chlapcoch a ak mi to neprečítaš, prečíta to niekto z chlapcov!" "Na toto nemáte právo, pán učiteľ!" zozbierala som odvahu. Neviem, kedy sa vo mne zrodila sila, aby som odporovala učiteľovi, ale asi práve teraz. "To sú moje súkromné veci!" "Sú to síce tvoje súkromné veci, ako si povedala sama, ale toto je moja hodina a tu si nikto nebude robiť čo chce!" skríkol na mňa. Páni! Na mňa ešte nikto z učiteľov nekričal. Zahanbila som sa. Mal pravdu, tak ale čo mám robiť, keď ma nebaví matika? Vyšívať? Štrikovať? Háčkovať? Možno by to šlo, ale jediné na čo akurát teraz nemám náladu je učenie sa. A už vôbec nie učenie sa matiky. Bolo vidno, že učiteľ premýšľa nad mojim trestom a zjavne sa už rozhodol. " Vieš čo? Keď si mala dostatok odvahy písať si tu denník, na mojej hodine, kde krvopotne vysvetľujem nové učivo, isto budeš mať odvahu na to, by si nám to prečítala!" Nijaký protiargument ma už nenapadol. Dobre, možno som mohla predstierať, že som odpadla, ale stavte sa so mnou, že aj pri tom by som sa červenala. Už sa z toho nedalo vycúvať. Postavila som sa pred tabulu, no ešte predtým som si pomyslela, že toto je moja smrť.